Tak kto tu klame? Týchto oplakávate a tamtých nie? Vplyvný publicista z USA sa pustil do hlavných médií

    0
    Zničené budovy v Damašku (Autor: SITA)

    Americké mainstreamové médiá podľa Daviesa stavajú samy seba do roly toho, kto určuje, čo je pravda a čo propaganda. Podľa jeho názoru však podliehajú sebaklamu a v skutočnosti sú ich konzumenti zmätenejší a menej informovaní ako tí, ktorí ich pravidelne nesledujú. „Táto skutočnosť vyšla najavo v rámci prieskumu Fairleigh Dickinson University. Diváci Fox News, MSNBC či CNN preukázali horšiu informovanosť ako diváci, ktorí sledujú len komediálne kanály.“

    Z iného prieskumu zasa vyplynulo, že tri mesiace po invázii amerických vojsk do Iraku pochopilo len 7 % Američanov, že medzi Irakom a al-Káidou neexistuje žiadna spojitosť. „Zatiaľ čo 52 % respondentov verilo, že vojaci našli jasné dôkazy o spolupráci medzi Saddámom Husajnom a touto teroristickou organizáciou. U ľudí, ktorí pravidelne sledujú mainstreamové médiá, bolo toto percento ešte vyššie. V prípade republikánskych priaznivcov dokonca 78 %,“ čuduje sa Davies.

    „Ešte po troch rokoch americkej prítomnosti v Iraku verilo podľa prieskumu Zogby International 85 % oslovených respondentov, že hlavným cieľom tejto operácie bola odveta za rolu Saddáma Husajna pri teroristických útokoch z 11. septembra 2001,“ píše Davies s tým, že podobne žalostná situácia panuje aj pri informovaní o sýrskom konflikte. „Selektívne vyrábané správy zahŕňajú propagandu a čistú fikciu a šíria ich reportéri schválení al-Káidou a platení západnými vládami,“ pokračuje.

    „Korporátne médiá ronili krokodílie slzy nad nešťastnou situáciou civilistov v Aleppe, ale z drsného osudu 1,5 milióna ľudí v Mosule, ktoré denne bombardovali Američania a ich spojenci, si ťažkú hlavu nerobili. Zatiaľ čo v prípade Aleppa obviňovali len útočiace sily, v prípade Mosulu je situácia presne opačná. Útočiace sily sú v mainstreamových médiách prezentované ako osloboditelia ľudu a v jednoznačne pozitívnom svetle.“

    Ako však Davies konštatuje, americké sily zabili v Mosule tisíce ľudí, zničili mosty cez rieku Tigris a bombardovali aj nemocnice, univerzity, továrne a domy. „Z agresie v médiách obviňujú najmä Rusov, ktorým vyčítajú okrem Sýrie aj ich anexiu Krymu. Pritom do Sýrie Rusov na rozdiel od Američanov oficiálne pozvala medzinárodne uznávaná vláda prezidenta Bašára Asada.“

    Davies háji postoje Ruska v rámci ukrajinského konfliktu a následnej anexie Krymu. „Jeho anexia bola priamou reakciou na Američanmi podporovaný prevrat v Kyjeve a Rusku hrozilo, že príde o strategickú základňu v Sevastopole v prospech NATO. Navyše obyvatelia Krymu sa v dvoch referendách jasne prihlásili k Rusku. V roku 1991 hlasovalo za oddelenie od Ukrajiny 94 % obyvateľstva a v roku 2014 dokonca 97 %.“

    Podľa Daviesa čelíme reálnej hrozbe vypuknutia ďalšej studenej vojny, ale „orwellovské médiá ďalej žijú vo svojom fiktívnom svete a účelovým používaním slov, ako sú agresia, propaganda, hrozba či násilie, ich vlastne zbavujú ich skutočného významu“. „Zároveň došlo k založeniu servera PropOrNot, ktorý údajne odhaľuje ruskú propagandu, a zostaveniu zoznamu asi 200 webov, ktoré sa významnou mierou podieľajú na šírení proruskej propagandy,“ podotýka.

    „Rovnako ako v prípade mnohých iných inštitúcií aj úloha médií bola vážne degradovaná. Porozumieť okolitému svetu je kľúčovou ľudskou potrebou vzdelanej populácie a základným kameňom demokratickej spoločnosti. Priam zúfalo potrebujeme nezávislé mediálne inštitúcie, ktoré férovo a objektívne informujú. Namiesto toho sme však vydaní na milosť a nemilosť po zisku prahnúcim mediálnym korporáciám, ktoré cynicky zneužívajú naše obavy na šírenie svojej propagandy,“ kritizuje Davies.

    Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.

    - Reklama -