Sulík nevylučuje vypísanie referenda o utečencoch. Bruselu odkazuje: To od vás bolo arogantné

    0
    Richard Sulík. (Autor: pk)

    Profil politika na PL slúži na spájanie poslanca a občana. Predseda liberálnej strany SaS Richard Sulík podobne ako ostatní slovenskí politici dostáva otázky od našich čitateľov, pričom výnimkou nie sú ani tie, ktoré sú cielené skutočne na telo. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa Richarda Sulíka opýtali.

    Kauza okolo Matoviča? Babráctvo…

    Jednou z dominantných tém na liberálovom profile je Sulíkov opozičný kolega predseda hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič. Čitateľa zaujímalo, či by saskár v prípade víťazstva v nasledujúcich voľbách pristúpil na spoluprácu so šéfom Obyčajných ľudí Matovičom. „To závisí od konkrétnej situácie, od vyjednávania s možnými partnermi a, samozrejme, od volebného výsledku,“ odpovedá Sulík diplomaticky.

    Rovnako sa v odpovediach na podnet čitateľov Sulík ešte krátko vracia k Matovičovej kauze so živou živnosťou, vďaka ktorej môže prísť o poslanecký mandát. Čitateľ sa europoslanca pýtal, či nemôže byť Matovičov boj iba naoko a v skutočnosti vlastne chce, aby o mandát prišiel. Saskár iba stručne zhrnul: „Už som sa párkrát vyjadril, celú ´kauzu´ okolo jeho nezrušenej živnosti vnímam ako babráctvo.“

    V súvislosti s jeho kolegom, poslancom Jurajom Drobom sa skloňuje, že by sa mohol na jeseň 2017 uchádzať o stoličku bratislavského župana. Čitateľa PL zaujímalo, prečo strana hovorí práve o Drobovi, prečo nie napríklad o podpredsedovi strany Ľubomírovi Galkovi alebo podpredsedníčke Národnej rady Slovenskej republiky Lucii Nicholsonovej, či predsedovi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martinovi Poliačikovi. „Lebo oni vidia svoju politickú budúcnosť v NR SR,“ píše Sulík.

    SaS a oligarcha?

    Politika sa v posledných rokoch často spája s menami najrôznejších oligarchov. Na základe otázky čitateľa výnimkou, zdá sa, viac nie je ani SaS, lebo Sulík dostal otázku, koľko peňazí investoval do strany a prerobenia Liberálneho domu oligarcha Ján Sabol. Europoslanec nenechal ani túto otázku bez odpovede a tvrdí: „Ján Sabol nedal do SaS nič. Peniaze, ktoré sme dostali v rámci štátneho financovania politických strán, sme z časti investovali do Liberálneho domu.” Podľa jeho slov je Liberálny dom vo výlučnom vlastníctve strany Sloboda a solidarita.

    Domácej politickej scény sa týka aj ďalšia otázka čitateľa. Ten chcel vedieť, či list, ktorý Sulík pred niekoľkými týždňami adresoval do Súdnej rady v Luxemburgu a upozorňuje v ňom na nevhodnosť kandidáta na sudcu – expredsedu strany Sieť Radoslava Procházku, nie je zo Sulíkovej strany iba pomstou za Procházkov „podraz“ pri zostavovaní vlády po marcových parlamentných voľbách. Liberál tieto tvrdenia odmieta. „Nie, nejde o pomstu, ale o skutočnosť, že klamár a človek, ktorý nedrží slovo, nemá čo byť sudcom,“ vysvetľuje a dodáva, „nech ho upracú inde, kde bude vedieť využiť svoju nepochybnú odbornosť a jazykovú vybavenosť.“

    Sú liberáli ako nemecká AfD? Referendum pre utečencov…

    Súčasťou Slobody a solidarity bol v minulosti aj Juraj Miškov, ktorý sa odčlenil a vytvoril vlastný projekt – stranu SKOK!. Čitateľa PL zaujíma, ako Sulík hodnotí Miškovove vyjadrenia na adresu liberálov, v ktorých sa o nich vyjadril, že sú xenofóbni a prirovnáva ich k nemeckej strane AfD.

    Ako Sulík v odpovedi vysvetľuje, jeho účasť v europarlamente mu viac umožňuje viesť stranu SaS, lebo má len 60 rokovacích dní, zatiaľ čo NR SR 76 rokovacích dní. „V europarlamente nenaháňam diéty, som tam len čas potrebný na plnenie si svojich úloh,“ objasňuje a pokračuje, „áno, SaS je proti kvótam na prerozdelenie migrantov, lebo to len povzbudí prevádzačov posielať do Európy ďalších a ďalších ľudí. Toto rozhodne nie je xenofóbny postoj.“

    Pri utečencoch a ich prerozdeľovaní sa pozastavil aj ďalší čitateľ. Ten sa Sulíka pýta, či by sa pripojil k agitácii, ak by bolo vypísané referendum za odmietnutie povinného prerozdelenia migrantov pre jednotlivé členské štáty podobne, ako vypísal maďarský premiér Viktor Orbán. Ako Sulík podotkol, referendum rozhodne nevylučuje, ale v tejto fáze ho považuje za zbytočné. „Brusel sa už dávnejšie vyjadril, že výsledky maďarského referenda nebude považovať za záväzné a to pre uzavreté medzinárodné zmluvy,“ odôvodňuje a pokračuje, „považujem to za dosť odvážne, až arogantné vyjadrenie, i keď môže byť z právneho pohľadu správne.“

    Z množstva otázok liberál odpovedá aj na tú o varení, konkrétne, či nezanedbáva túto činnosť v poslednom čase. Europoslanec priznáva, že áno a je mu to ľúto. „Ale môj poslanecký mandát a vedenie strany mi momentálne berú veľa času,“ vysvetľuje a uzatvára, „našťastie, to (podľa prieskumov) stojí za to.“

    - Reklama -