Súčasná EÚ sa neudrží. Rozpad sa môže začať už tento rok, myslí si šéfka Prognostického ústavu SAV. A profesor, ktorý mal pravdu pri Trumpovi aj brexite, súhlasí

    0
    Zástava EÚ a britská zástava pred Európskym domom v Londýne (Autor: TASR)

    Profesor Blyth má pre rok 2017 čierne predpovede, čo sa týka budúcnosti Európskej dvadsaťosmičky. Podľa neho nebude EÚ koncom roka existovať. Akademik z Brownovej univerzity tvrdí, že sa tento scenár môže naplniť ešte skôr, ako Británia aktivuje článok 50, ktorým sa oficiálne začne dvojročný proces odchodu z európskych štruktúr.

    Za rozpad EÚ teda nemá byť podľa Marka Blytha zodpovedný brexit, ale blížiace sa prezidentské voľby vo Francúzsku. V prípade, že by ich vyhrala kandidátka a predsedníčka krajne pravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová, môže sa podľa profesora ľahko stať, že ľavičiari podporujúci Francoisa Fillona budú reagovať a nastane politická kríza.

    „Vo Francúzsku sa nám blížia voľby a je celkom možné, že Národný front prejde cez prvé kolo. V tom momente všetci vo Francúzsku začnú budovať obrovský koaličný blok, aby zabránili ich zvoleniu,“ uviedol Blyth v relácii BBC Newsnight. Práve politická kríza vo Francúzsku, či dokonca zvolenie Le Penovej za prezidentku môže podľa profesora ohroziť existenciu EÚ. 

    Pred politickým zemetrasením, ktoré by mohlo ohroziť EÚ, varoval koncom minulého roka aj britský euroskeptik Nigel Farage. „Ak (Le Penová) vyhrá voľby, bude to koniec európskeho projektu,“ upozornil Farage. 

    Slovenská odborníčka varuje

    Riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová v rozhovore pre TASR vidí aj iné, historické dôvody, ktoré by podľa nej mohli ohroziť existenciu EÚ. „Pád železnej opony dal nový impulz k rýchlejšiemu šíreniu globalizácie, teda globálnemu efektu technického pokroku,“ pripomína Lubyová s tým, že za totality boli mnohé veci potlačené ideologickým bojom medzi Sovietskym zväzom a Západom. 
     
    Podľa Lubyovej je celkom reálny scenár, podľa ktorého sa už tento rok začne rozpad Európskej únie. „Únia sa pokojne môže rozštiepiť na podskupiny,“ tvrdí šéfka Prognostického ústavu SAV. V rozhovore pripomína, že už teraz sa v rámci EÚ „formujú rôzne bloky“. 
     
    Lubyová vidí rozdiel medzi tým, ako krajiny vnímajú výhody toho, byť súčasťou väčšieho celku, akým je Únia. „Na jednej strane je geopolitické hľadisko a tam sme veľmi blízko spojení s krajinami V4. Druhé je monetárne hľadisko a ekonomické, kde sa už z V4 vymykáme tým, že sme členmi eurozóny, takže je teraz otázne, ktoré z tých kritérií by prevážilo pri formovaní blokov alebo nejakej dvojrýchlostnej Európy,“ konštatuje odborníčka. 
     
    Práve Slovensko je podľa Lubyovej niekde na hranici medzi dvomi spomínanými hľadiskami, pretože „geopoliticky pasuje do V4, no z hľadiska meny a spoločnej monetárnej politiky patrí do eurozóny“. Predpovedať, akým smerom by sa Slovensko pobralo v prípade, že by sa naplnil čierny scenár a EÚ by sa začala skutočne štiepiť, je však problematické. 
     
    „Myslím, že EÚ tak, ako vyzerá v súčasnosti, sa neudrží. Ešte príde k nejakým preskupeniam alebo k formovaniu blokov,“ varuje pred možným vývojom Martina Lubyová. Príčiny rozpadu budú podľa riaditeľky Prognostického ústavu SAV prameniť zo sociálnych pomerov v spoločnosti. 
     
    Situáciu, ktorá by mohla nastať, prirovnáva Lubyová ku kampani pred referendom o brexite, v ktorej nikto ľuďom nevysvetlil problémy, aké môže priniesť vystúpenie z EÚ. „Všetci hovorili o tom, že im ľudia z východnej Európy kradnú prácu. Ide teda najmä o tieto sociálne faktory, ktoré ľudia vnímajú a ktoré lomcujú Úniou,“ vysvetľuje. 
     
    Sú to podľa Lubyovej voliči, kto určuje, ako sa krajiny zachovajú voči EÚ. To záleží na tom, ako porovnajú životné podmienky a sociálne zabezpečenie v iných členských krajinách, z čoho potom pramení napätie z nerovnosti. „Napokon vo finále voliči určujú, či sa krajina oddelí alebo nie,“ uviedla Lubyová v rozhovore pre TASR. 


    - Reklama -