Proti výstavbe diaľničnej križovatky neďaleko Bratislavy najhlasnejšie protestujú členovia OZ Triblavina, ktorí dokonca organizovali opakované blokády dopravy, aby dosiahli výstavbu kolektorov. Tie majú podľa oficiálnych stanovísk občianskeho združenia zlepšiť dopravu v regióne, a to na základe pôvodného zámeru schváleného v územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktorým bolo rozšírenie diaľnice D1 na šesťprúdovú spolu s kolektormi.
Práve na vybudovaní kolektorov, ktoré by pripájali na diaľnicu dopravu z priľahlých bratislavských obcí, ako sú Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji, Chorvátsky Grob a Čierna Voda, trvajú zástupcovia OZ Triblavina.
Podľa toho, komu patria viaceré súkromné pozemky, ktorým by vybudovaním kolektorov zrejme stúpla cena, sa kritikom zdá, že záujmom občianskeho združenia nie je zlepšenie dopravnej situácie pre tamojších obyvateľov.
Kolektory totiž majú byť podľa požiadaviek OZ Triblavina napojené aj na pozemky okolo Triblavinskej cesty, ktorá nie je zaradená do oficiálnej cestnej siete Slovenska, ale tvorí napojenie na Ivanku pri Dunaji, Bernolákovo aj Čiernu Vodu. Práve tam sú majiteľmi viacerých pozemkov ľudia zainteresovaní v spomínanom občianskom združení alebo im blízke osoby.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) a ministerstvo výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja (MVDRR), ktoré sa podieľajú na projekte diaľničnej križovatky Triblavina, už čiastočne ustúpili tlaku ľudí z OZ Triblavina. NDS a rezort výstavby zmenili stanovisko a pripustili, že kolektory môžu byť dobudované v budúcnosti. Ani to však aktivistom nestačí a občianske združenie pokračuje v protestoch.
Diaľničná križovatka Triblavina a pozemky v okolí (zdroj: Dialnice.info)
Na internetovom portáli Dialnice.info sa objavili informácie o majiteľoch pozemkov v okolí kolektorov, ktoré požaduje postaviť OZ Triblavina. Niektorí členovia občianskeho združenia sú údajne prepojení s majiteľmi pozemkov v odhadovanej hodnote až sto miliónov eur.
Predseda OZ
Predsedom OZ Triblavina je Milan Grožaj, ktorý nie raz zastupoval vlastníkov pozemkov v okolí Triblavinskej cesty. Ide o Vladimíra Šeba a Stanislava Cintavého, ktorí vlastnia spoločnosti ako AGILITA, s. r. o., či AGILITA PLUS, s. r. o. (v súčasnosti Agilita vodárenská spoločnosť, s. r. o.). Cintavý a Šebo sú pritom švagrovia, ktorých zastupoval Grožaj vo viacerých konaniach s NDS o triblavinskej diaľničnej križovatke. Potvrdila to aj hovorkyňa NDS Michaela Michalová.
Pripomeňme, že Agilita vodárenská spoločnosť, s. r. o., má na starosti správu kanalizačných sietí v Chorvátskom Grobe, ktorého sa kolektory presadzované OZ Triblavina tiež týkajú. Grožaj však nie je jediný člen občianskeho združenia, ktorý bol v kontakte s majiteľmi pozemkov v okolí Triblavinskej cesty.
Poslankyňa Vydrová a podnikateľ Mevesen
Súčasťou OZ Triblavina je aj Vladimíra Vydrová, ktorá zastupuje spoločnosť Triblavina Business Center, s. r. o., v rokovaniach s NDS pri majetkovoprávnych urovnaniach pozemkov pri rozširovaní diaľnice D1. Vydrovej životný partner Johan Mevesen je konateľ spoločnosti Triblavina Business Center, s. r. o, ktorá spoluvlastní pozemky v Chorvátskom Grobe.
Vydrová je poslankyňa v mestskom zastupiteľstve Chorvátskeho Grobu a zároveň aj Mevesenova spoločníčka vo firme E-S Partners, spol. s r. o., ktorá „poskytuje právne poradenstvo v oblasti obchodného, občianskeho, rodinného a rozvodového, pracovného práva, daňových zákonov a financií“.
Vydrová bola konateľkou aj v ďalšej „eseročke“ STOCKAGE INDUSTRIEL Slovakia, ktorej spolu s Triblavina Business Center patria pozemky v Chorvátskom Grobe.
Ako konateľka v STOCKAGE INDUSTRIEL Slovakia Vydrová už nepôsobí od júla 2013, ale bola jej údajne udelená plná moc na zastupovanie tejto spoločnosti. V roku 2014 však mala udeliť na základe svojej plnej moci plnú moc Norbertovi Gubkovi. Ten vraj riešil pozemky vo vlastníctve spoločnosti Triblavina Business Center, s. r. o., ktorú údajne zastupuje dodnes.
Starosta Mrva
Jeden z najaktívnejších členov OZ Triblavina Ján Mrva je starosta Vajnôr a jeho boj za pripojenie kolektorov na Triblavinskú cestu ho viackrát dostal aj do médií. Pozemky s výmerou približne 50 hektárov v okolí inkriminovanej oblasti patria pod Vajnory (Pozemkové spoločenstvo Vajnory) a práve ich hodnota by výrazne klesla, ak by sa kolektory nerealizovali tak, ako to požaduje občianske združenie Triblavina.
Bol to však práve Mrva, ktorý už v roku 2012 ako starosta vyhlásil, že „len kolektory pomôžu riešiť regionálnu dopravu s rôznymi napojeniami motoristov na cesty“.
Mrva argumentuje tým, že rozšírenie diaľnice D1 na 8 pruhov, na ktoré sa budú napájať len dva kolektory, tak ako to naplánovala NDS, spôsobí dopravné problémy v hlavnom meste. Namiesto toho navrhuje, aby boli vybudované okrem križovatky Triblavina aj ďalšie 4 diaľničné zjazdy medzi Bratislavou, Bernolákovom, Chorvátskym Grobom a Vajnormi.
Stará Senecká cesta je často preťažená a Národná diaľničná spoločnosť situáciu rieši, aj keď nie podľa predstáv občianskeho združenia Triblavina. Namiesto diaľničných kolektorov plánuje NDS rozšíriť starú Seneckú cestu z dvoch na štyri pruhy. Kedy by sa malo začať s výstavbou, však nie je jasné.
Starosta Vajnôr a občiansky aktivista Ján Mrva tvrdí, že rozšírenie starej Seneckej nie je riešením dopravnej situácie ani náhradou za kolektory. „Región medzi Pezinkom, Sencom a Bratislavou má mať 200 000 obyvateľov a ‚uživí‘ sa tu komunikácia štvorprúdová Senecká, diaľnica s kolektormi a štvorprúdový obchvat Modry, Pezinka a Grobov. Tieto všetky komunikácie by tam mali byť,“ reagoval Mrva na plány NDS rozšíriť starú Seneckú cestu.
Spor neutícha
O tom, že spory okolo diaľničnej križovatky Triblavina neutíchajú, svedčí aj nedávna „blokáda“ starej Seneckej cesty aktivistami z občianskeho združenia, ktorí sa začiatkom apríla znova prechádzali po tamojšom priechode pre chodcov, aby spomalili dopravu a upozornili tak na situáciu. Nie všetci však vnímajú snahy OZ Triblavina ako pozitívnu snahu o zlepšenie dopravnej situácie na cestách v okolí Bratislavy.
Developerská spoločnosť Starland Holding, ktorej patrí viacero pozemkov v okolí budúcej diaľničnej križovatky Triblavina, tvrdí, že vlastníci pozemkov v blízkosti kolektorov požadovaných občianskym združením „chcú donútiť štát minúť zbytočne obrovské prostriedky, aby boli na diaľnicu napojené ich súkromné pozemky“.
Stavba križovatky Triblavina má už aj odobrenie od ministerstva životného prostredia, ktoré odsúhlasilo zmenu stavby pred dokončením v súvislosti so zmenou dopravného riešenia diaľnice na osem pruhov. Aktivisti z OZ Triblavina sa však nevzdávajú a sú odhodlaní presadiť aj vybudovanie kolektorov napriek tomu, že kritici tohto zámeru za ním vidia snahu zarobiť.
- Reklama -
