Názov príhovoru znel Islamizmus, Blízky východ a Európa: Očami bývalého džihádistu a spolupracovníka Usámu bin Ládina. Benotman okrem iného povedal, že Hillary Clintonová podporovala dodávkami zbraní islamských teroristov v Sýrii, ktorí bojujú proti režimu Bašára Asada.
Benotmam pripomenul, že akademici v deväťdesiatych rokoch hovorili, že islamizmus skončil – mýlili sa. Arabská jar namiesto liberálnej demokracie priniesla radikálny islamizmus.
Moslimské bratstvo. Cieľom kalifát
Podľa Benotmana je vznik islamizmu spojený s Moslimským bratstvom, ktoré bolo založené v roku 1928 v Egypte. Ide podľa neho o prvú islamistickú organizáciu. Rôzne islamistické organizácie používaju rôzne metódy, ale ich cieľom je vytvorenie celosvetového islamského kalifátu – teda, aby celý svet bol pod teokratickou nadvládou islamu a islam ovládal všetky aspekty života vrátane politiky. Moslimské bratstvo má podľa neho rovnakú ideológiu ako Usáma bin Ládin a al-Káida a bin Ládin sa myslením bratstva inšpiroval.
Politický vzostup islamistov pritom podľa Benotmana prispel k ďalšej radikalizácii obyvateľov. „Bolo to vidieť v Egypte, ktorý sa za niekoľko mesiacov vlády (prezidenta a predstaviteľa Moslimského bratstva Muhammada) Mursího zmenil na úplne inú krajinu,” povedal analytik.
Islamisti vytvárajú paralelné spoločnosti. Každá moslimská krajina má svoju islamskú opozíciu, ktorá presadzuje džihádizmus a politický islam. Podľa islamistov režimy v moslimských krajinách nie sú legitímne, lebo nie sú islamské. Podľa Benotmana ale islam nie je totožný s islamizmom, lebo islamisti zabíjajú aj moslimov. Islamizmus prirovnal k fašizmu, podľa neho je to človekom vytvorená ideológia pre získanie moci. Benotman sám seba označil za moslima.
Clintonová podporovala islamských teroristov
Politiku bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu a vtedajšej ministerky Hillary Clintonovej označil za katastrofu. Tí totiž fakticky napomohli vznik Islamského štátu a to, že sa Moslimské bratstvo v Egypte chopilo moci.
Islamisti podľa Benotmana dokonca od USA na základe rozhodnutia Clintonovej dostávali zbrane. Clintonová rozhodla, že islamisti v Sýrii budú dostávať zbrane, lebo bojujú proti Asadovi. Pentagón zaistil zbrane teroristom v Líbyi a Sýrii. Ako tragikomické uviedol, že keď Američania formovali jednotku, ktorá mala bojovať proti Islamskému štátu, jej členovia ihneď odovzdali zbrane al-Káide či do nej priamo vstúpili.
Intervencie v Líbyi boli podľa neho katastrofou. Išlo tam predovšetkým o osobné záujmy francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho proti Kaddáfímu, čo potvrdila aj oficiálna správa britského parlamentu.
Islamistické Turecko. Nie je úplne mimo povedať, že NATO pomáha teroristom v Líbyi
Benotman zdôraznil, že je šokujúce, že 90 percent teroristov, ktorí prišli do Islamského štátu, sa tam dostali cez Turecko. Podľa neho je šokujúce, že členský štát NATO niečo také umožnil. Otázka je, prečo sa tak stalo. Podľa Benotmana nie je úplne mimo povedať, že NATO pomáha teroristom v Líbyi.
Erdogan podriaďuje zahraničnú politiku Turecka islamizmu a podľa Benotmana je islamistom. Erdogan vedel, že Turecko nikdy nebude prijaté do EÚ. Vyjednávanie s EÚ ale využil na oslabenie pozícií armády, ktorá bola garantom sekularizmu. EÚ totiž požadovala koniec vplyvu armády v politike.
Ako nebezpečenstvo Benotman uviedol, že islamisti dokážu dobre komunikovať s ľuďmi. Islamisti si myslia, že západní politici priamo riadia politikov moslimských krajín a tým ovládajú moslimské krajiny. To Benotmanovi niekoľkokrát povedal aj Usáma bin Ládin, ktorý razil taktiku, že je potrebné vyhlásiť totálnu vojnu Západu a veci v islamskom svete si vyriešiť potom.
Problémom je, že aj mnohí akademici v moslimských krajinách si myslia, že za všetko zlo je zodpovedný Západ – aj za to, ktoré evidentne nespôsobil. Benotman povedal, že Arabská jar mohla byť nádejou, ale zvíťazili v ňom islamisti. Podľa neho sa Západ mieša do vecí, do ktorých nemá.
Je tu hrozba, že islamizmus sa stane novým štandardom. Nebude menšinou. Moslimovia, keď majú príležitosť, tak sa pripoja k islamizmu.
Stupidita Georga W. Busha. Neposielať tam veľkú armádu
Kľúčovou otázkou, na ktorú nie je jednoduchá odpoveď, podľa Benotmana je, “kto je nepriateľ a kto je priateľ”. Podľa neho čelíme hlúposti Georga W. Busha, ktorý vyhlásil vojnu terorizmu. To Bentoman označil za príklad stupidity. Terorizmus nie je totiž ideológia, tou je islamizmus.
Podľa Benotmana dovoz demokracie do moslimských krajín nie je vhodný. Podľa neho by bolo vhodné, aby sa Trump odstrihol od starých strategických spôsobov boja s islamským terorizmom, tie zlyhali. Obáva sa ale, že ľudia v Trumpovej administratíve sa pozerajú na problém viac emocionálne a ideologicky než profesionálne. Podľa neho by bolo chybou, keby Trump poslal do boja proti Islamskému štátu veľkú armádu. Skôr by mal podporiť akcie špeciálnych síl.
Podľa neho je nutné sa dohovoriť s regionálnymi mocnosťami. Bez nich to nikto nevyrieši a bolo chybou, že v minulosti na ne USA nepozerali. Staré modely nefungujú a zlyhali. Do boja proti islamskému terorizmu sa dali od roku 2001 miliardy dolárov, ale výsledkom je, že teroristov je viac.
Exmoslim a znalec islamu Lukáš Lhoťan v debate povedal, že islamisti v Európe kontrolujú viac ako polovicu mešít. Spýtal sa, ako čeliť zatiaľ nenásilnej islamistickej propagande. Podľa Benotmana konajú západní politici s takzvanými “lídrami” moslimskej komunity v Európe, ktorých za lídrov považujú ale len sami politici a ktorých moslimovia neuznávajú a mnohokrát ani nepoznajú. Pre politikov je toto výhodnejšie. Tony Blair vraj priviedol “sedem blbcov”, moslimov, ktorí mu odsúhlasili vojnu v Iraku.
Saudská Arábia a Katar podľa neho islamských teroristov využívajú ako nástroj svojej zahraničnej politiky. Moslimov sú v Európe milióny a sú tu tisíce na terorizmus. Ako ďalej uviedol Benotman, je multikulturalizmus dobrý, je v poriadku si zachovať svoju kultúru, v poriadku sú práva menšín, ale nie je možné zmeniť politický systém.
V mnohých európskych štátoch islamisti propagujú radikálne hodnoty v moslimských komunitách a dokonca na univerzitách a majú veľký vplyv. Problémom je, že ľudia z moslimských komunít majú radi svoju komunitu, ale veľakrát nenávidia európsku spoločnosť.
