Na otázku, či by si vedela predstaviť, že v prípade zákazu alebo vyhostenia Sorosovej budapeštianskej univerzity by jej Slovensko poskytlo azyl, Remišová odpovedala, že také horúce to v Maďarsku zrejme nebude, pretože im dali rok času navyše. Podľa nej nakoniec univerzita ostane v Budapešti.
„Ja by som im nejaký špeciálny azyl nedávala, ale ak by chceli a splnili podmienky akreditácie, nevidím v tom problém,“ uviedla s dôvetkom, že u nás mali Paneurópsku vysokú školu dlho Rusi, Vysokú školu v Sládkovičove má zasa človek z Azerbajdžanu, takže Soros by nebol prvý zahraničný majiteľ slovenskej vysokej školy. „Musíme ale hlavne zvýšiť kvalitu našich existujúcich univerzít, tam máme veľké problémy,“ dodala.
Svoj názor na tohto amerického podnikateľa maďarského pôvodu vyjadrila len nepriamo tým, že nevidí problém v prípadnej akreditácii, pričom obrátila pozornosť na maďarského premiéra Viktora Orbána. „Aktivity pán Sorosa nejako podrobne nesledujem, ale v Maďarsku si z neho vyrobil Orbán nepriateľa, aby odpútal pozornosť od skutočných problémov krajiny,“ odpovedala poslankyňa. Pokladá to za starý a osvedčený politický recept – korupcia aj neschopnosť vládnuť sa tak dajú schovať za nafúknutých vonkajších neprajníkov alebo podporovaním pocitu ukrivdenosti či nadradenosti národa.
Fico veľmi rád očierňuje iných
Čo sa týka diania okolo prezidenta Andreja Kisku, poslankyňa hovorí, že „takto s odstupom času som si istá, že ten tajomný Yegor konal na objednávku od tímu Roberta Fica“. Dodala, že premiér sa takto „pripravuje na prezidentské aj parlamentné voľby. Pri všetkých miliónových kauzách, ktoré majú jeho vlády na rováši, Fico veľmi rád očierňuje iných. Pretože potom vyzerá, že predsa tí druhí nie sú o nič lepší ako on. Druhá vec je, že mu dal prezident na to zámienku, hoci to všetko doplatil aj s pokutou.“ Podľa Remišovej je to ale najlepší prezident, akého sme mali. „Škoda tejto kauzy,“ dodala.
Po výčitke, že by mala uznať aj konanie ministra Petra Žigu v kauze MH manažmentu a vysokej odmeny pre advokáta Bžána aj podľa jej požiadaviek, a nie hľadať ďalšie, poslankyňa splnenie požiadaviek ministrom potvrdila. Pripomenula pritom, že tak spravila aj na tlačovej besede. Poukázala však na to, že na ministerstve životného prostredia sa objavila podobná zmluva, preto chce spolu so straníckymi kolegami hovoriť o tom, ako dať do poriadku objednávanie právnych služieb v štátnom sektore.
„Neviem, ako by sme mali prispieť k znormálneniu situácie v parlamente, na rozdiel od vládnej koalície my nemáme problém podporiť ani ich zákony, ak sú dobré,“ odpovedala poslankyňa na výzvu, aby spravila ústretový krok k znormálneniu situácie v parlamente a vo vláde. „Napríklad opozícia hlasovala za zákon o ochrane obetí trestných činov aj za zmeny obchodného zákonníka, ktoré obmedzia daňové podvody,“ priblížila s tým, že ani na školskom výbore, ktorého je členkou, nemajú problém diskutovať a hľadať najlepšie riešenie.
K prípadu predraženej prevádzky kompy vo Vojke, o ktorom sme písali TU, Remišová informovala, že zodpovedný riaditeľ štátneho podniku Ladislav Lazár síce nebol potrestaný, ale musel odísť a zmluvu s firmou idú zrušiť. „Ministerstvo práve dokončuje nové verejné obstarávanie, zmluvu ešte nepodpísali, ale vyzerá to, že každý rok ušetria oproti pôvodnej zmluve skoro milión eur,“ vyčíslila. Veľkosť kompy a frekvencia plavieb sa nezmenila, preto to pokladá za dobrý výsledok snahy strany OĽaNO.
Ruskí vojaci nepustili Ukrajincov z kasární
Ďalšieho čitateľa Parlamentných listov zaujímal názor poslankyne OĽaNO na analýzu Asociácie akreditovaných právnikov pre styk s orgánmi verejnej moci EÚ, z ktorej má vyplývať, že pripojenie Krymu k Rusku nebolo anexiou, ale rozhodnutím občanov polostrova o svojom sebaurčení vyjadrenom v demokratickom referende. „Na internete sa šíri dosť zlý preklad tej organizácie, v skutočnosti je to mimovládna organizácia, ktorej členmi môžu byť lobisti, teda ľudia, ktorí za peniaze presadzujú nejaký názor a agendu svojho klienta,“ domnieva sa Remišová.
Organizácia podľa jej slov nemá s EÚ nič spoločné, len jej členovia sa dali zapísať do zoznamu, že chcú presadzovať záujmy svojich klientov aj pri inštitúciách EÚ. „Tam ale zapíšu každého. V každom prípade, ruskí vojaci Krym obsadili vo februári 2014, referendum bolo v marci,“ dodala Remišová k meritu veci. Ak by to na základe historických nárokov spravilo Maďarsko s južným Slovenskom, nemyslí si, že by sme to brali ako právo na sebaurčenie. „Takéto vzájomné zaberanie území sme tu mali v Európe celé stáročia a prinieslo to iba vojny, utrpenie a milióny obetí,“ pripomenula.
Keď ju čitateľ konfrontoval s faktom, že ruskí vojaci boli na Kryme aj pred februárom 2015 na základe dohody Ruska s Ukrajinou, že tam budú do roku 2042, odpovedala, že od rozpadu ZSSR boli na námornej základni v Sevastopoľe. „Ale na začiatku krízy sa objavili zrazu pri všetkých dôležitých miestach na Kryme a držali aj ukrajinských vojakov v kasárňach,“ doplnila poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová.
