Na konferencii s témou odchádzanie vs neodcházenie Veľkej Británie z Európskej únie hovorili vo štvrtok na tému možného Brexitu bývalý europoslanec a senátor Vladimír Železný, politológ Alexander Tomsk, ekonóm Aleš Michl, publicista a vysokoškolský pedagóg Peter Žantovský, poslanec Tomio Okamura a predseda SPO a senátor Jan Veleba. Parlamentné Listy sa zamerali na slová Vladimíra Železného.
Bývalému europoslancovi a tiež niekdajšiemu generálnemu riaditeľovi televízie Nova totiž prekáža najmä princíp, na akom EÚ funguje. Na začiatku svojej pätnásťminútovej reči však Železný s miernym nadhodnotením pripomenul, čo ako podpredseda euroskeptickej frakcie Európskeho parlamentu pred rokmi zažíval. Za europoslanca ho totiž zvolili v roku 2004 (za hnutie Nezávislí), teda práve v čase, keď sa ČR stala nováčikom EÚ.
„Náš hlas bol pred mnohými a mnohými rokmi, keď sme vstupovali do EÚ, hlasom extrémistov, bol hlasom úzkej skupiny. Dokonca nás v Európskom parlamente (EP) posadili na krajnej pravici, kde som sedel hneď vedľa Marine Le Penovej. A posadili nás čo možno najviac doprava, aby bolo zjavné, čo sme zač. To je ten extrém! S potešením zisťujem, že náš extrém sa postupne stáva mainstreamom a dnešný deň v Británii dokonca možno ukáže, že sa môže preklopiť aj do majority. A to je úžasný pocit!“ poznamenal ešte v deň konania referenda Železný. A realita mu už o pár hodín dala za pravdu.
Nemecko ako hegemón
EÚ vraj vznikla hlavne preto, aby sa mohlo Nemecko stať hegemónom Európy. Na začiatku všetkého bola dohoda s Francúzskom, ktoré za podporu všetkých rozhodnutí Nemecka zinkasovalo „tučnú dotáciu“.
Únia podľa Železného ale hlavne presadzuje „sociálno-inžiniersky koncept“, keď vonkajšie prejavy moci vnáša do členských krajín. „A to najmä do nových členských krajín, kam vnáša aj prvky, ktoré rozleptávajú elementárne demokratické princípy,“ zdôraznil Železný s tým, že ide najmä o krajiny, ktoré sa celkom nedávno vymanili z iného experimentu „sociálneho inžinierstva“, a to zo sovietskej hegemónie až komunistického spôsobu myslenia.
Hlavným problémom EÚ je však podľa bývalého europoslanca zásadný deficit demokracie, pretože Únia vlastne nemá svoj „ľud“. „Ľud zostáva stále kdesi rozptýlený v jednotlivých členských krajinách EÚ, kým Únia má svojich úradníkov. Proste v EÚ chýba démos, z ktorého sa skladá slovo demokracia,“ poznamenal Železný a zdôraznil, že Únia to nakoniec rieši spôsobom, keď si umelo vytvára vlastnú mocenskú základňu zhmotnenú do lojálnych úradníkov. Sú to vlastne nadnárodné, mimoštátne osoby, ktoré sú angažované priamo EÚ. Ide pritom vraj až o stovky tisíc ľudí, ktorí si v jednotlivých krajinách vytvárajú vysoko lojálne lobingové skupiny. A tie potom využívajú to, že sú platené priamo Európskou úniou.
Výborná hračka
„Ak bude ktokoľvek z vás platený EÚ priamo, potom jeho komplexné zdaňovanie vrátane sociálneho a zdravotného poistenia nesmie prekročiť 12 percent. To je výborná hračka!“ poznamenal Železný k finančnej praxi, čím poslucháčov doslova pribil k stoličkám.
„Ako podpredseda euroskeptickej frakcie som mal nárok na sekretárku a tú platil priamo Európsky parlament. Jej plat bol vyšší, než bol plat prezidenta Českej republiky. My si to veľmi neuvedomujeme, avšak vzniká tu veľmi rozsiahly okruh osôb, ktoré následne rozleptávajú na pôde jednotlivých členských krajín prirodzené demokratické štruktúry rozhodovania a moci. Len toto by však nestačilo. EÚ totiž okrem toho prišla na ešte zaujímavejší nápad. Zaštítila sa tým, že jej mocenská štruktúra je de facto totožná s tzv. občianskou spoločnosťou,“ tvrdil ďalej Železný a rozhovoril sa o vytváraní postdemokratickej štruktúry v EÚ, keď ide o akýsi pokus oklieštiť demokraciu, teda o postupnú eróziu klasickej zastupiteľskej demokracie odovzdaním moci nevoleným, hoci vraj osvieteným štruktúram .
„To je ale proces, ktorý v EÚ prebieha dnes a denne a ktorého dôsledky sú podľa mňa až na hranici mocenského prevratu,“ zdôraznil Železný.
NGO ako vôľa tajomnej verejnosti
Súčasťou celého tohto procesu sú hlavne mimovládne organizácie (non-governmental organization – NGO), ktoré majú v občianskej spoločnosti úlohu reprezentovať vôľu akejsi „neuchopiteľnej a tajomnej verejnosti“ a zastupovať či úplne nahradiť mandát volených mocenských štruktúr v zastupiteľskej demokracii.
Následne Železný odbočil a spomenul si na revolučné časy konca roka 1989 v Československu. Vraj aj vtedy v samotnom vnútri vtedajšieho Občianskeho fóra (OF) rezonovali podobné koncepčné spory o fungovaní spoločnosti. Išlo o akýsi konflikt medzi zástancami klasickej zastupiteľskej demokracie a medzi predstaviteľmi elitárskych konceptov občianskej spoločnosti a NGO.
„Nad vzrušenými debatami sa ako oblak dymu z cigariet – vtedy sa tam smelo fajčiť, hádajte prečo – vznášal vágne definovaný pojem nepolitickej politiky,“ zavtipkoval na to bývalý riaditeľ Novy a bývalý hovorca OF. Novoformujúcim sa establishmentom sú vraj predostrené úvahy v zmysle hlbokej nedôvery k „prezieravému občanovi“, ktorý práve pristupuje k volebnej urne. Išlo v podstate o podceňovanie volieb a o pohŕdanie volebným súbojom. Debaty dokonca vraj eskalovali až do myšlienky, že by sa do politického rozhodovania zapojili len „aktívni občania“. Práve tomu sa hovorí nepolitická politika s vylúčeným alebo zníženým vplyvom politických strán spolu s poklesom významu volieb. Nemalo tak ísť o typickú zastupiteľskú demokraciu západného typu, ale o inú, štvrtú či piatu cestu. „Tú nám ale navrhla Európska únia! Práve ona si totiž uvedomila, že jej skupiny členských krajín dávajú šancu vytvoriť si vlastnú mocenskú základňu, ktorá nebude viazaná na demokratické voľby,“ pripomenul poslucháčom Železný.
Legislatívu držia v rukách úradníci
Bývalý europoslanec tiež poslucháčov zoznámil s faktom, kto má vlastne v EÚ legislatívnu iniciatívu, keď ju nemá samotný Európsky parlament. Sú to totiž úradníci! O legislatíve, ktorú často preberajú jednotlivé štáty Únie, rozhodujú predovšetkým byrokrati.
„A títo úradníci skôr, ako predložia parlamentu návrh zákona, ktorý bude ovplyvňovať všetkých obyvateľov členských krajín alebo reguláciu členských krajín, tak ho predložia svojej vlastnej skupine NGO. Až potom, čo si oni na tom odohrajú svoje lobingové aktivity, to predložia parlamentu. Inými slovami – skôr ako volené orgány EÚ dostanú na stôl akýkoľvek návrh, tak vlastne NGO sú oponentmi tohto legislatívneho kroku,“ zdôraznil Železný.
Europoslanec pátral sedem rokov po NGO
V tejto súvislosti priblížil snahu dánskeho europoslanca Jensa-Petra Bondeho, ktorý venoval sedem rokov úsilia tomu, aby sa dopátral, kto sú vlastne ony poradenské NGO, ktoré tak silno v mene verejného záujmu pripomienkujú či iniciujú návrhy zákonov a nariadení EÚ.
„Kým NGO môžu iniciovať legislatívu, tak Európsky parlament a europoslanec nie. Proste zídu sa nikým nevolení predstavitelia NGO s nevolenými úradníkmi EK a rozhodnú o tom, čo bude riadiť životy prevažnej väčšiny obyvateľov Európy. To je ale mimoriadny útok na štandardný model zastupiteľskej demokracie! Vytvára sa tým vlastne nový typ kryptokracie!“ doplnil úplne nakoniec Vladimír Železný.
