Šokujúca štatistika. Mladým Slovákom sa nechce z domu, u rodičov ich býva najviac spomedzi krajín EÚ. Taliani sa tento problém rozhodli riešiť zákonom

    0
    Silvia Porubänová, sociologička (Autor: archív SP)

    Bývať u rodičov napriek tomu, že má človek ukončenú školu a je dávno dospelý, je, zdá sa, stále viac v móde. Alebo ja za tým niečo viac? Rozhodne je to realita niektorých krajín Európskej únie. Dôkazom sú alarmujúce čísla zo štatistiky, ktorú uverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa nej sú to práve krajiny na juhu Európy a nové členské štáty EÚ, v ktorých býva najviac mladých ľudí u rodičov.

    Dospelých „detí“, ktoré zostávajú žiť u svojich rodičov aj roky po ukončení vysokej školy či dovŕšení plnoletosti, je v rámci Európskej únie najviac práve u nás. Podľa Eurostatu žije na Slovensku u rodičov viac ako 84 % ľudí vo veku od 20 do 29 rokov. Hneď druhé v poradí je v tomto smere Chorvátsko, kde takto býva      79 % mladých. Prvú trojicu krajín s najvyšším počtom mladých žijúcich u rodičov uzatvára Taliansko, kde „mama hotel“ využíva vyše 78 % dvadsiatnikov.

    Kto za to môže?

    Nielen pohodlnosť či neochota zakladať rodiny sú však podľa odborníkov príčinami, že mladí ostávajú tak dlho bývať u rodičov. Známa slovenská sociologička a riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Silvia Porubänová pre ParlamentnéListy.sk uviedla, že zodpovednosť za tento trend bývania u rodičov sa často pripisuje mladým, ale podľa nej to nie je tak celkom pravda.

    „Veľmi často sa to otáča, že mladí ľudia nie sú ochotní si zakladať rodiny, že je to z nejakej ľubovôle, že sa im naskytá toľko príležitostí, a preto odďaľujú zakladanie rodín, a pre svoju pohodlnosť neriešia túto bytovú situáciu a nechajú sa obskakovať,“ uviedla Porubänová s tým, že pohodlnosť či lenivosť mladých nie sú hlavnými príčinami tohto problému.

    Nemajú kde žiť

    Podľa sociologičky je dôvod, prečo mladí stále dlhšie bývajú u rodičov, skrytý niekde úplne inde. „Primárne si myslím, že toto číslo v skutočnosti svedčí o neexistujúcom trhu s nájomnými bytmi na Slovensku a o veľmi sťažených podmienkach prístupu k vlastnému bývaniu,“ povedala nám riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

    Porubänová si myslí, že najväčší problém predstavuje pre mladých práve spomínaná bytová otázka, ktorá im bráni v osamostatnení sa. Navyše ľudia stále dlhšie čakajú, kým si nájdu stabilnú prácu a zakladanie rodiny preto často odkladajú až po tridsiatke.

    V krátkom rozhovore porovnala Porubänová situáciu s minulosťou. „V rámci bývalého Československa malo Slovensko európske prvenstvo, bol tu najnižší sobášny vek, 21 rokov u žien, 24 rokov u mužov, až do 90. rokov a súviselo to práve s tým nedostatkom iných možností,“ uviedla sociologička pre ParlamentnéListy.sk.

    Na Slovensku alebo aj v bývalom Československu totiž dekády platil zaužívaný model, v ktorom mladí ľudia už po ukončení strednej alebo vysokej školy nastupovali do zamestnania a automaticky sa sobášili. Mali však viac možností, kam sa odsťahovať, aby neostali na krku rodičom.

    „Boli tu možnosti získať štátny byt, podnikový byt, prípadne družstevný byt za 30-tisíc korún, takže aj keď nejaký čas, rok, dva, tri, štyri žili u rodičov tak do tej tridsiatky, ak to veľmi zjednodušíme, získavali mladí ľudia vlastné bývanie,“ zdôvodnila Porubänová pre PL.sk.

    Podľa sociologičky sa prístup k zakladaniu rodín zmenil aj preto, že dnes nestačí mať ukončené vzdelanie, ale na založenie rodiny je potrebná aj stabilná práca a zázemie. „Získať prinajmenšom udržateľné pracovné miesto nejaký čas trvá. Mladí ľudia odkladajú rodinný život z nevyhnutnosti, lebo si musia sami vytvoriť materiálnu bázu na to, aby rodinu mohli zakladať a zároveň je to tá magická hranica okolo tridsiatky alebo pre mnohých až po tridsaťpäťke, keď môžu hovoriť, že sú ako tak stabilizovaní na trhu práce,“ uzavrela sociologička Silvia Porubänová.

    Vyhodiť z domu podľa zákona

    Situácia v Taliansku však zašla tak ďaleko, že aktivisti, ktorí sú proti trendu bývania mladých v takzvaných mama hoteloch, prišli s návrhom na vytvorenie legislatívy. Práve zákon by mal podľa talianskej Asociácie rodinných právnikov urobiť raz a navždy koniec trendu bývania u rodičov. Britský denník The Times informuje, že podľa aktivistov by mal zákon „vyhnať“ mladých z rodičovského hniezda najneskôr vo veku 28 rokov.

    Horná hranica odchodu z rodného domu sa môže zdať niekomu privysoká, ale v Taliansku a ďalších krajinách, nielen na juhu Európy, sa nájdu aj staršie „deti“, ktoré sa stále spoliehajú na opateru rodičov.

    Talianska asociácia rodinných právnikov prišla v alarmujúcej situácii s riešením a navrhuje vytvorenie zákona, ktorý by „dospelé deti“ prinútil, aby sa z „mama hotelov“ odsťahovali. Zodpovední za vznik takejto situácie sú podľa advokátov práve zhovievaví sudcovia.

    „Sudcovia znemožňujú našej krajine, aby dospela. Máme množstvo tridsiatnikov, ktorí sedia pri televízii a čakajú, kým im mama donesie porciu cestovín,“ uviedol predseda talianskej Asociácie rodinných právnikov Gian Ettore Gassani pre denník Times.

    Príkladom zo života je nedávny proces, v ktorom otca talianskeho mladíka odsúdili a nariadili mu, aby svojmu 28-ročnému synovi ďalej platil náklady na nadstavbové vysokoškolské štúdium a staral so o neho. Pri rozvode totiž sľúbil, že mu zaplatí vzdelanie a bude sa o neho starať, kým nevyštuduje, ale podľa denníka The Telegraph nerátal s tým, že to bude trvať až tak dlho.

    Opačný trend

    Úplne opačný trend ako v krajinách južnej Európy a nových členských štátoch EÚ, medzi ktoré stále patrí aj Slovensko, sa dá podľa Eurostatu pozorovať v severnej časti Európy. Priemerný Talian má pri odchode z domu 30 rokov, ale na úplne opačnom konci rebríčka sú mladí Švédi, ktorí sa osamostatnia skôr, než majú 21 rokov.

    Svoj podiel viny majú na tomto trende podľa advokátov nielen sudcovia, ale aj zle zorganizované talianske univerzity, ktoré umožňujú nastupovať na postgraduálne štúdium v podstate donekonečna, čím umožnili celej generácii mladých, aby zostala doma a ďalej sa spoliehala na starostlivosť rodičov. K tomu sa navyše pridáva aj nezamestnanosť, ktorá je práve medzi mladými ľuďmi v niektorých krajinách EÚ stále veľmi vysoká.

    - Reklama -