Analytik Ronald Ižip začína svoj komentár na portáli Aktuality.sk stručným historickým prierezom dnešného Poľska. „V 17. storočí patrila Poľsko-litovská únia k najväčším európskym mocnostiam.
Zaberala nielen dnešné Poľsko, Litvu, ale aj Bielorusko, Lotyšsko, veľkú časť Ukrajiny, časť Estónska a Ruska. Na dva roky dokonca obsadila Moskvu,“ uviedol Ižip a dodal, že Poľsko-litovská únia sa veľmi šikovne vyhla aj zničujúcej 30-ročnej vojne. Poľsko sa objavilo na scéne až v roku 1919, no „okamžite muselo bojovať o svoju existenciu so Sovietmi a už o 20 rokov neskôr ich pohltili fašisti“. Z histórie Poľska sa teda dá vyčítať, že geopolitická otázka bola pre územie tejto krajiny vždy existenčnou.
Zmena kurzu domácej a zahraničnej politiky
„Poľsku to bolo jasné už po prvej svetovej vojne. Krajina potrebovala pomoc veľmocí, a tú našla vo Veľkej Británii a Francúzsku. Ako sa však ukázalo, ich podpora Poľska voči Nemecku a Sovietskemu zväzu bola bezzubá, na čo Poľsko trpko doplatilo. Túto chybu nechcelo opakovať po páde komunizmu a prioritou Poľska sa stal vstup do NATO a EÚ. Vojenské vzťahy so zbabelým Francúzskom a Britániou nahradilo silným priateľstvom s USA,“ zhrnul analytik. Podľa Ižipa však posledné voľby v Poľsku geopolitické postavenie krajiny trošku skomplikovali. Dôvodom je zmena kurzu, či už v domácej, ale ja zahraničnej politike.
„Prepadnutím kontrarozviedky NATO a snahou o odstúpenie od modernizácie armády americkými zbraňami rozhnevala aj Washington. Ten sa vraj vyjadril, že zvažuje presunutie nadchádzajúceho samitu NATO preč z Poľska. A na ňom sa má rokovať o permanentných jednotkách NATO vo východnej Európe. Bol by to prvý náznak, že záujem USA o Poľsko slabne. Pokiaľ sa nerobí biznis, každá pomoc má svoje limity,“ skonštatoval.
Poľská vláda má podľa neho nad čím rozmýšľať. „Podcenenie geopolitickej situácie by mohlo časom vytvoriť bezpečnostné vákuum, najmä v prípade, že súčasné štruktúry EÚ a NATO sa ukážu pre budúcnosť Európy ako nepraktické,“ dodal.
Boj za vlastné ciele a hodnoty
Analytik upozornil, že na chybné poňatie medzinárodnej politiky Poľsko doplatilo už viackrát. „Aj z tohto dôvodu sa krajina snaží nadviazať na starú hru s menom Intermarium. Intermarium bol plán Poľska z medzivojnového obdobia na vytvorenie federácie európskych krajín ležiacich medzi Baltským a Stredozemným morom. Plán sa nakoniec nerealizoval aj pre odmietavý postoj Československa. Ako sa však ukázalo, bola to chyba. Mníchovská dohoda odštartovala koniec slobody východnej Európy,“ uviedol.
Ižip zároveň upozornil, že by bolo „naivné si myslieť, že Berlín, Brusel, Washington či Moskva budú niekedy hrať za nás“. „Vždy budú primárne presadzovať svoje vlastné ciele. A čím budeme menší, tým z väčšej diaľky sa budeme pozerať. Z tohto pohľadu je snaha o posilnenie a rozšírenie Vyšehradskej skupiny krok správnym smerom,“ myslí si.
„Rovnaké lokálne politické záujmy, ekonomické podmienky a kultúrne vnímanie robia krajiny strednej a východnej Európy výborným kandidátom na súdržný politicko-ekonomický celok. Pravdepodobne omnoho súdržnejší, ako je preexponovaná Európska únia. Možno už čoskoro príde čas, keď si ľudia uvedomia, že nie je vhodný čas na poklonkovanie veľmociam, ale na boj za vlastné ciele a hodnoty,“ uzavrel svoj komentár Ronald Ižip.
