Hlavnou príčinou civilných obetí a zranených sú pozemné boje medzi afganskými bezpečnostnými silami a povstalcami. Zranenia a smrť civilistov spôsobujú aj nastražené po domácky vyrobené míny alebo na bývalých bojiskách zanechaná munícia. Ozbrojenci fundamentalistického hnutia Taliban ich totiž v krajine nastražili celé tisíce, aby takto spomalili alebo zastavili postup vládnych síl; väčšina obetí výbuchu mín sú však civilisti.
Celkový počet civilných obetí násilností v Afganistane sa vlani zvýšil o tri percentá na 11.418, vyplýva z bilancie OSN. Obetí na životoch bolo 3498, ďalších 7920 civilistov bolo zranených. Ide o najhoršiu bilanciu od roku 2009, keď UNAMA začala registrovať počty obetí.
V bilancii OSN sa ďalej uvádza, že zodpovednosť za 61 percent prípadov, keď došlo k strate životov alebo zraneniam civilistov, nesú protivládne sily, najmä hnutie Taliban. Vládnym silám a medzinárodným jednotkám sa pripisuje vina za smrť či zranenia 24 percent civilistov.
OSN tiež konštatuje, že počet obetí náletov je najvyšší od roku 2009, keď takéto štatistiky začala vypracúvať. Vlani pri náletoch afganských bezpečnostných zložiek a amerických lietadiel prišlo o život 250 civilistov a ďalších 340 ich utrpelo zranenia. V porovnaní s rokom 2015 ide o dvojnásobný nárast.
Misia OSN v Afganistane s hlbokým znepokojením zaznamenala aj takmer šesťnásobný nárast počtu obetí teroristických útokov, ktorých terčom boli miesta náboženského kultu. Útokom, páchaným samovražednými atentátnikmi džihádistického Islamského štátu (IS), ktorý je v Afganistane tiež aktívny, boli najmä príslušníci šiitskej vety islamu, ich mešity či školy.
