Smer je odsúdený na zánik. Nie je otázka, aká je jeho budúcnosť, ale čo príde po ňom, myslí si Chmelár

    0
    Robert Fico (Autor: TASR)
     
    Text, ktorý analytik uverejnil na stránke Edochmelar.sk deň po straníckom zjazde Smeru, pripomína aj minulosť strany a jej politickú predchodkyňu Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Nechýba ani analýza odchodu Mareka Maďariča z užšieho vedenia strany. Na podpredsedníckej stoličke nahradil ministra kultúry primátor Košíc Richard Raši. Maďarič zostáva v Smere, ale to, že odišiel z vedenia, Chmelár nevníma ako žiaden hrdinský krok. 
     
    „Smer nie je ´štandardná demokratická strana´, ako si namýšľa alebo ako sa nás usiluje presvedčiť. Nefungujú v nej klasické mechanizmy príznačné pre stranícku demokraciu. Rozhodnutia sa neprijímajú v jej štruktúrach, ale v jej najužšom vedení hore, a dole putujú len pokyny. Podobne ako kedysi v politbyre komunistickej strany,“ píše v úvode Chmelár. 
     
    Analytik dodáva, že práve pre spomínané fungovanie Smeru nemôžu priniesť stranícke snemy žiadne veľké prekvapenia. „Pamätám si ešte na zjazdy ´predchodkyne´ Smeru, Strany demokratickej ľavice, ktoré boli neraz búrlivé, dochádzalo na nich k ostrým stretom jednotlivých názorových línií i regionálnych štruktúr. Konečné rozhodnutia boli vždy výsledkom demokratických procesov. Smer takto nefunguje.“ 
     
    Podľa Chmelára je „komické“, keď médiá tvrdia, že voľba nového člena predsedníctva na sneme bola očakávaná s napätím, pretože o novom podpredsedovi Smeru informoval Robert Fico deň vopred a bolo preto jasné, kto nahradí Mareka Maďariča. „On navrhuje a delegáti mu to len odkývajú. Podobne je to s programom. Stranícke programy nevznikajú demokraticky, zdola ako výsledok širokej odbornej diskusie. Predseda poverí niekoho, kto ho napíše. Lebo na kvalitnom programe nezáleží (v posledných voľbách ho ani nemali), v strane postavenej na situačnom marketingu je úplne zbytočný,“ dodáva Chmelár. 

    Užitočný idiot alebo falošný hrdina

    Podľa analytika je „úsmevné, keď médiá vyrábajú z Mareka Maďariča falošného ´hrdinu´, presnejšie – urobili si z neho užitočného idiota“. Chmelár si myslí, že Maďarič nepredstavuje nádej na obrodenie slovenskej ľavice a nie je vraj ani typom moderného ľavičiara, ako sa niektorí domnievajú. Pripomína totiž Maďaričov vzdor voči ľavicovému krídlu strany počas prvej Ficovej vlády a jeho tvrdenia, že Smer musí byť predovšetkým národný. „Vtedy sa v strane prezentoval ako hlavný nacionalista a jeho výpady voči Maďarom hraničili so šovinizmom. Dlhé roky bránil alebo bagatelizoval všetky špinavé kauzy Smeru,“ konštatuje analytik. 
     

    Smer odsúdený na zánik

    Chmelár tvrdí, že Maďarič mal vždy zmysel pre „taktickú mocenskú hru a cit pre to, čo momentálne na voliča zaberie“ a preto na neho jeho odchod z funkcie podpredsedu strany nijako nezapôsobil. 
     
    „Smer je ako suchý stalagmit, ako kvapeľ z jaskynného dna, ktorý už nevyživuje životodarná voda zvonku, preto nerastie a je odsúdený na zánik. Dokáže ešte uspokojiť mocenské nároky svojich členov, ktorí preto zatiaľ nemajú dôvod a najmä odvahu búriť sa, ale s jeho úpadkom sa budú množiť aj individuálne alebo skupinové rebélie,“ varuje analytik. 
     
    Podľa Chmelára nemá Smer-SD v opozícii a bez Roberta Fica šancu ako politická strana prežiť. Pridáva aj dôvod. „Je takmer isté, že príde zúčtovanie za roky rozkrádania a postupne bude pribúdať geometrickým radom počet tých, ktorí sa budú od Smeru dištancovať. Už teraz preto nie je dôležitá otázka, aká je budúcnosť Smeru, ale čo príde po ňom. Onedlho bude doba tehotná ľavicovou alternatívou,“ myslí si analytik. 

    Strana jedného muža

    Ficovi podľa Chmelára nezostáva iná možnosť ako „cesta Viktora Orbána“, pod ktorou myslí  „vytvorenie utilitárneho mocenského monolitu, ktorý rozdrobuje a korumpuje akúkoľvek opozíciu až do chvíle, kým sa proti nemu všetci nespoja“. 
     
    Analytik tvrdí, že „Schröderova neoliberálna línia propagandisticky zjemňovaná sociálnym slovníkom“ vytlačila z Ficovej blízkosti nielen ľavicových intelektuálov, ale aj občianskych aktivistov – tých, ktorí tvorili vždy ideové podhubie a pevný základ budúcnosti akejkoľvek hodnotovej strany. V texte Chmelár dodáva, že Smer v skutočnosti žiadne pevné hodnoty nemá. 
     
    Dezorientovaný Smer tak čoskoro začal tvoriť neprehľadnú zmes konjunkturalistov, v ktorej ste našli prakticky všetko od podnikateľského krídla až po neoľudácke, zvyšky národniarov, liberálov, sociálnych demokratov a komunistov, a keď to bolo potrebné, pytliačilo sa aj v konzervatívnych kresťanských revíroch. Jediným tmelom tohto účelového mocenského zoskupenia bol a zostane Robert Fico.
     
    Dnešnými dedičmi „klasickej ľavice“ sú podľa Chmelára „tí, ktorí sa usilujú o radikálno-demokratickú zmenu systému, ktorí sa neuspokoja s formálnymi voľbami, ktoré už nedokážu nič podstatné zmeniť, keďže ľudia napriek voľbám strácajú kontrolu nad vlastnými životmi, ktorú im berú nevolené orgány – korporácie, banky, finančné skupiny“. 
     
    „Klasické strany dokázali byť motormi parlamentnej demokracie dovtedy, kým mali masové členské základne a dokázali sa vyfinancovať sami. Dnes sú namiesto strán potrebné skôr široké politické hnutia – ale nie také, ktoré kamuflujú tvorbu moci zdola (a ničím podstatným sa neodlišujú od straníckej hierarchie), ale také, ktoré na tejto báze doslova vznikajú a rastú. Ak dokážeme uvažovať a konať týmto smerom, nemusíme sa o budúcnosť sociálnych hnutí báť,“ píše v závere Eduard Chmelár. 
     
    Celý text nájdete TU
     
    - Reklama -