Slovenskí branci pod kontrolou štátu? SNS prichádza s revolučným návrhom

    0
    Slovenskí branci (Autor: Reprofoto: Facebook)

    SNS chce zákonom upraviť vykonávanie občianskych branných aktivít. Podľa podpredsedu národniarov Antona Hrnka občianske branné aktivity nie sú len otázkou bývalého režimu, ale boli rozvinuté už v Rakúsko-Uhorsku či bývalej prvej Československej republike. „SNS chce vytvoriť pracovnú skupinu pri parlamentnom výbore pre obranu, ktorá by skúmala, ako dostať občianske branné aktivity pod krídla štátu, pretože obrana štátu je ústavná povinnosť i česť. Je to občianske právo,“ vyhlásil.

    Občianske branné aktivity môžu byť podľa neho odpoveďou na otázku, ako sa spoločne brániť terorizmu či extrémizmu. „Extrémizmus v akejkoľvek forme je chybou v usporiadaní spoločenského systému. Táto chyba sa dá odstrániť. Potrebuje však neustály dialóg, vôľu pre porozumenie a hľadanie zhody,“ uviedol neskôr poslanec s tým, že živnou pôdou extrémizmu je rozkol, ktorý treba vytesniť. „Do dialógu musíme vtiahnuť občanov, aby sme ich tak dostatočne pochopili a naplnili ich potreby. Ak ich nebudeme počúvať, cestu si nájdu aj bez štátu,“ dodal.

    SNS sa teraz chystá upraviť vykonávanie občianskych branných aktivít zákonom. „Niektoré organizácie totiž pôsobia ideologicky, pričom narúšajú demokratické hodnoty. Chceme vytvoriť model, na základe ktorého budú tieto aktivity fungovať,“ uviedol národniar Anton Hrnko. Podľa neho je až 40 percent mladých ochotných ísť na nejakú formu vojenskej prípravy.

    Slovenskí branci by sa museli zaregistrovať na ministerstve

    Parlamentné listy sa priamo spýtali Antona Hrnka, či by návrh SNS znamenal zrušenie kontroverznej organizácie Slovenskí branci. Odvetil, že by sa ako každá takáto organizácia mala povinnosť registrovať na Ministerstve vnútra SR s jasne určenými stanovami a cieľom svojej pôsobnosti. „A v ďalšom kroku treba zvážiť, akým spôsobom by tieto organizácie spolupracovali so štátom a akým spôsobom môže štát tieto aktivity zastrešiť, aby tak bol garantom toho, že sa na Slovensku nevyvíja protiústavná činnosť, a aby sa tak nenarúšal demokratický základ štátu,“ priblížil.

    Saskársky exminister obrany Ľubomír Galko zareagoval ústretovo. „A priori to neodmietame, len musíme vidieť, ako to presne bude spracované. So záujmom si to pozrieme a vieme sa o tom baviť. Zato, že niečo ide z dielne koalície alebo SNS, to neznamená, že to rovno odpálime. Čiže keď bude jasné, čo vlastne všetko majú na mysli, ako to bude vyzerať, sme, samozrejme, prístupní sa o tom rozprávať,“ konštatoval.

    Skôr či neskôr by mal štát zareagovať, hovorí Baránek

    Pozitívne návrh Antona Hrnka vníma aj politický analytik Ján Baránek. „Je to rozhodne lepšie, ako keby štát nad tým nemal kontrolu,“ uviedol s tým, že súkromné polovojenské organizácie sa ťažko kontrolujú. „Pokiaľ je tých ľudí toľko, koľko hovoria, určite je aj pre štát a možno aj pre nich lepšie, pokiaľ je to pod gesciou štátu. Z bezpečnostného hľadiska, aby nám tu nevznikali nejaké polovojenské organizácie,“ spresnil.

    Dodal, že Spojené štáty majú národnú gardu, ktorá takisto spolupracuje so štátom. „Je to nepovinná, v podstate polovojenská organizácia, ktorá pomáha pri živelných pohromách, ale aj v prípade ohrozenia štátu môže pomáhať armáde. Tento model je osvedčený aj vo svete, preto by som s tým nemal problém. Ten ich návrh sa mi zdá byť v takom prípade v poriadku,“ uviedol analytik.

    Na otázku, prečo s týmto návrhom SNS prišla teraz, odpovedal, že to nie je nová vec. „Už pred piatimi až siedmimi rokmi som mal informáciu, že po krajoch vznikajú, a vôbec to nie sú skupiny okolo Kotlebu, to sú úplne iné skupiny,“ konkretizoval. Podľa neho by skôr či neskôr mal štát zareagovať. „Tak zareagovali teraz. Čo konkrétne ich primälo, čo bol posledný popud, to neviem, ale nie je to nová vec. Už o tom roky vieme, len sa o tom veľmi nehovorilo,“ uzavrel Baránek.

    - Reklama -