“Za ostatné tri roky zaplatilo úplatky vo verejných službách len 12 percent občanov Slovenska, čo je najnižšie namerané číslo v ére samostatnosti. Oproti krajinám západnej Európy je však miera úplatkárstva na Slovensku stále šesťnásobná. V Nemecku majú skúsenosti s nelegálnymi platbami len dve percentá občanov,” uviedol riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
Dlhodobo sú podľa neho najčastejšie nelegálne platby či protislužby v zdravotníctve, teda sektore, ktorého služby využíva najviac občanov. “Podľa prieskumu dávali ľudia najčastejšie 'niečo pomimo' všeobecným lekárom pre dospelých, na internom a na chirurgii. Za nimi nasledovali stomatológia, gynekológia, ortopédia a detskí lekári,” priblížil Šípoš.
Dodáva však, že za posledné dva roky klesol počet ľudí ochotných nahlásiť korupciu. “Kým v máji 2016 by tak určite alebo zrejme spravilo 37 percent opýtaných, na jeseň 2018 ich bola necelá tretina. Až 58 percent občanov tvrdí, že by korupciu polícii určite alebo asi nenahlásili, aj keby o nej vedeli,” pripomína Šípoš. Súvisí to podľa neho aj so všeobecne nízkou dôverou v políciu. Ako dodáva, podľa Eurobarometra z jari 2018 je slovenská polícia najmenej dôveryhodnou v EÚ, verí jej len 38 percent Slovákov.
Hlavnou výzvou pre Slovensko však podľa TIS ostáva neriešenie tzv. veľkej korupcie. “Trestanie vysokopostavených politikov či podnikateľov ostáva aj 29 rokov od novembra 1989 napriek početným podozreniam len sporadické,” uzavrel Šípoš.
