Šľak ma môže trafiť. Má slovenský prezident vlasť? Jozef Banáš reaguje na prejav Andreja Kisku

8.10.2015 11:55

OKNO DO EURÓPY JOZEFA BANÁŠA Od slovenského prezidenta by som očakával, že bude obhajovať predovšetkým záujmy občanov svojej krajiny a až potom záujmy „svojich silných priateľov a spojencov", zamýšľa sa nad prejavom Andreja Kisku vo svojom komentári pre ParlamentnéListy.sk najprekladanejší slovenský spisovateľ, bývalý politik a diplomat Jozef Banáš.

Šľak ma môže trafiť. Má slovenský prezident vlasť? Jozef Banáš reaguje na prejav Andreja Kisku
Foto: SITA
Popis: Jozef Banáš

Pozorne som si vypočul vystúpenie prvého muža tejto krajiny v Národnej rade k otázke utečencov. Možno mu až takú pozornosť nebolo treba venovať, ale keďže som občan disciplinovaný - keď niečo povie prezident, tak počúvam, hoci, úprimne povedané, moja pripravenosť počúvať prezidenta je po tomto prejave opäť o čosi menšia. Autori jeho prejavu uviedli zopár pozoruhodných myšlienok. Napríklad tú, že sme si v tejto migračnej kríze zle zapli gombík. Nielen ja, ale každý, kto má v hlave to, čo sa volá mozog, vie, že nie Slovensko, ale Európa si v tejto migračnej kríze zle zapla gombík. Prezident lamentuje, že sme Európe na smiech a vraj sme sa izolovali. Chcel by som ho poopraviť. Na smiech sme smiešnym európskym oportunistickým politikom a novinárom, nie občanom Európy, ktorých hlas je v médiách ich krajín umlčovaný podobne ako u nás. Ak by to tak nebolo, tak napríklad táto moja úvaha vyjde v niektorom z mainstreamových médií.

Na strane oportunistov

Prezident vo svojom vystúpení apeloval na schopnosť porozumieť vážnosti chvíle. Súhlasím s prezidentom - ohrozenie základov európskej, a teda aj slovenskej kultúry a identity je skutočne vážna chvíľa. Očakával by som, že sa v takejto vážnej chvíli postaví na stranu svojho národa a Európanov. On sa však postavil na stranu európskych oportunistov – mám na mysli európskych politikov. Opakovane nám podsúval myšlienku, že Slováci sú nesolidárny a bezcitný národ. Slováci vo svojej histórii nespočetne ráz ukázali svoju ľudskú tvár aj v omnoho nebezpečnejších podmienkach, keď napríklad mnohé slovenské rodiny ukrývali Židov, ale museli vedieť, že to má zmysel, že pomoc prenasledovaným je súčasťou riešenia. Napriek tomu, že sám prezident priznáva, že kvóty riešením nie sú, slovenské inštitúcie aj jednotlivci pomoc ponúkli. Síce rozpačito, ale ponúkli. Nepochybujem, že by sme ju ponúkli rázne a rozhodne, keby sme vedeli, že kvóty sú riešením. Prezident si parádne protirečí. „Nielen u nás na Slovensku, ale ani nikto v Európe nikdy nenazýval mechanizmus tzv. kvót riešením migračnej krízy.“ Doplnil by som – kvóty nielen že nie sú riešením problému, sú jeho zväčšovaním. Ozaj pozoruhodné - hlava štátu priznáva, že kvóty nič neriešia, a predsa nás do nich v mene jalovej a pokryteckej solidarity európskych politikov núti. Od prezidenta by som očakával, že sa bude snažiť krízu naozaj riešiť prinajmenej poukázaním na jej príčiny. Od prezidenta  by som očakával, že v zásadnom prejave veci jasne pomenuje. Jasné pomenovanie vecí pre mňa znamená jasne a smelo povedať, kto je na vine vzniku masívnej utečeneckej vlny. Očakával som, že suverénny a smelý prezident povie, že vlnu utečencov z Líbye spôsobilo nepremyslené a barbarské bombardovanie Líbye, o ktorom vtedajší šéf  NATO Rasmussen sklamaný vyhlásil, že „NATO má ešte rezervy, lebo na bombardovaní sa podieľalo len osem z 28 členských krajín“...  Myslel som, že prezident jasne povie, že prúd utečencov zo Sýrie spôsobila vojna, ktorú vyvolali Spojené štáty svojím podvodným zdôvodnením začatia vojny v Iraku - pod zámienkou zbraní hromadného ničenia v arzenáli Saddáma Husajna, ktoré tam dodnes nikto nenašiel. Zo zvyškov vojenských a bezpečnostných zložiek Iraku vnikli základy Islamského štátu. Podobne v Líbyi rozbili niektoré krajiny NATO štruktúry funkčného štátu, nastolili vojnu a chaos, pred ktorým ľudia utekajú. Pozoruhodné, že v čase, keď sú americké špionážne satelity schopné prečítať z kozmu písmo na papieri na stole, Američania si nevšimli vybudovanie tridsaťtisícovej armády bojovníkov ISIS. A bombardovali ich a bombardovali a za toho otca nie a nie trafiť... Ak chcú Američania odstraňovať na Blízkom východe diktátorov, tak ich náš lojálny prezident môže nasmerovať do Saudskej Arábie, v ktorej každý druhý deň popravia jedného odporcu režimu. Režimu, ktorý spravodliví Američania nielenže neodstraňujú, ale ho aj podporujú. Skúste si predstaviť, čo by bolo, keby sa diktátorský režim v Saudskej Arábii podujali odstrániť Rusi, podobne ako to robia Američania s Asadovým režimom v Sýrii...

Očakával som, že prezident sebakriticky povie, že na vyháňaní ľudí z Afganistanu sme sa podieľali a podieľame aj my účasťou v nezmyslenej vojne v tejto krajine. Očakával by som, že si prezident aspoň položí rečnícku otázku, prečo by mali Slováci, Česi, Bulhari, Maďari či Poliaci byť solidárni s utečencami z krajín, ktoré tí, ktorí nás dnes poučujú, stáročia úspešne rabovali a vykrádali. Mám na mysli koloniálne mocnosti počnúc Veľkou Britániou, Španielskom, Holandskom, Francúzskom, Nemeckom a končiac Spojenými štátmi, ktoré si masovo dovážali otrokov, aby na nich robili. Európski lídri sa napokon ani dnes netaja tým, že ide o masový prílev pracovnej sily, pretože, čuduj sa svete, náš svet kresťanského materializmu sa vyľudňuje. Bol by som od prezidenta a, najmä, tých, ktorí mu prejav písali, očakával, že sa aspoň zamyslia, prečo majú kresťania čoraz menej detí a prečo sa ich moslimom rodí tak veľa. Prečo sa Európa  islamizuje? Je to tým, že viera moslimov je taká silná alebo, naopak, viera kresťanov taká slabá? Nemá na vyľudňovanie kresťanskej Európy zásadný vplyv pokrytectvo katolíckej cirkvi, ktorá na jednej strane hlása a manifestuje za rodinu a deti, na druhej si za ideál zvolila celibátneho kňaza, mnícha, mníšku a z úžasného muža menom Ježiš Kristus spravila celibátnika len preto, aby sa jej nemuseli deliť majetky?

Čo si prezident asi nevšimol

Prezident vytrvalo prejavoval ľútosť nad utekajúcimi pred vojnou. Každému normálnemu človeku je utečencov ľúto. Nikto predsa neopúšťa svoju vlasť bez vážneho dôvodu. Pri počúvaní tejto stereotypnej lamentácie mi na um opakovane prichádzali slová Júliusa Satinského: „Šľak ma môže trafiť!“ Myslím, že tento pocit má pri „riešení“ utečeneckej krízy každý Slovák, ktorému ešte v hlave napriek enormnej snahe mediálnych manipulátorov ostali nejaké závity. Už som niekoľkokrát povedal (mám radosť, že moju metaforu prebrali aj niektorí politici), že keď vám niekto urobí dieru do vane, z ktorej sa prúdom leje voda, tak normálny človek sa snaží zapchať dieru, a len idiot rieši, ako bude tečúco vodu rozdeľovať. Predovšetkým by však mal vyzvať toho, kto dieru vytrvalo vŕta, aby s tým prestal. Takéto slová by som od môjho prezidenta očakával. Očakával by som, že tí, ktorí mu prejav písali, doň vpíšu veľkými písmenami výčitku sýrskeho chlapca, ktorá preletela svetom európskych politických a mediálnych salónov takmer bez ohlasu: „Zastavte vojnu a nebudeme utekať!“ Pán prezident, vyzývam Vás – ste najvyšší ústavný činiteľ tejto krajiny. Neriešte solidaritu s utečencami, riešte skončenie dôvodov, pre ktoré musia títo nešťastní ľudia utekať!!! Je na mieste vysloviť počudovanie, že drvivá väčšina utečencov sú mladí, zdraví muži. Očakával by som, že si to všimne aj prezident a jeho poradcovia, a že si položia otázku – ak ľudia utekajú pred vojnou, prečo neutekajú bezbranné ženy, deti, starci? Prečo utekajú mladí muži? Čo sú to za chlapi, ktorí nechajú doma svoje rodiny a sami zmiznú do bezpečia? Čo sú to za ľudia, ktorí utekajú pred vojnou a smrťou, a pritom si stanovujú podmienky za akých ich máme prijať? Čo sú to za ľudia, ktorí kašľú na pomoc Slovenska, nechcú u nás byť a trvajú na tom, aby ich umiestnili do bohatých európskych krajín? Prezident varuje, že ak sa nebudeme správať lojálne, nebudú nám spojenci dôverovať. Pýtam sa, ako máme dôverovať spojencom, ktorí vymysleli štátny útvar, ktorý sa nazýva Kosovo s jediným dôvodom – vytvoriť v ňom jednu z najväčších vojenských základní v Európe – Bond Steel. Dnes Kosovčania tvoria časť utečencov...

Stali sme sa rukojemníkmi európskej politickej „korektnosti“ a akýchsi imaginárnych európskych hodnôt. Čím viac utečencov prijmeme, tým viac ich sem bude prichádzať. To je jasné každému okrem európskych politikov. Prezident si protirečí v mnohých veciach. Na jednej strane apeluje, aby sme „uľahčili situáciu krajinám, kam prichádzajú desaťtisíce a státisíce ľudí (teda desaťtisíce či státisíce?)“... Nerozumiem, prečo máme uľahčovať situáciu krajinám, ktoré utečencov chcú!? Pani Merkelová ich pozýva, Švédi majú očividnú snahu premeniť svoju krajinu na islamský štát, tak nerozumiem, prečo by sme im mali v ich snahe brániť? Napokon, ak by sme aj utečencov prijali, tak kam ich dáme? Do koncentračných táborov, kde im bude armáda brániť v tom, aby od nás nezutekali? Uvedomuje si prezident, že vyzýva k revolte vlastných občanov? Migranti dostávajú od únie viac peňazí, ako sú platy a penzie väčšiny Slovákov. Obávam sa, že toto náš prezident v rámci európskej solidarity svojim kolegom nepovedal. Pred Národnou radou však povedal: „Keď som nastupoval do úradu...vychádzal som z toho, že zahraničná politika má rovnaký cieľ ako domáca - zaistiť na Slovensku lepšie podmienky na život dnes a dobrú perspektívu zajtra.“ Neviem, či to bol zámer tých, ktorí túto prezidentovu slohovú prácu písali, alebo náhoda, ale v tejto vete mi chýbajú slová – „občanom Slovenskej republiky“. Takže veta by správne mala znieť: „...zaistiť na Slovensku lepšie podmienky na život občanom Slovenskej republiky dnes a dobrú perspektívu zajtra.“ Od slovenského prezidenta by som očakával, že bude obhajovať predovšetkým záujmy občanov svojej krajiny a až potom záujmy „svojich silných priateľov a spojencov"!  Prezident opakoval aj svoju snahu o „bezproblémovosť vo vzťahu s našimi spojencami“. Mám pocit, že pod touto „bezproblémovosťou“ rozumie „držanie huby a kroku“. Takúto „bezproblémovosť vo vzťahu k spojencom“ sme si tu štyridsať rokov skúšali...

Prezident spomenul aj náš zlý postoj k riešeniu finančných problémov Grécka. Opäť ho musím poopraviť –  o finančné problémy Grécka šlo len minimálne, šlo o to, aby o svoje peniaze nanútené Grékom neprišli nemecké a francúzske banky. Prezident tiež spomenul anexiu Krymu Ruskom – nespomenul však, že na Kryme bolo referendum, ktoré sa konalo až po Majdane. To, že Majdan bol zneužitý na zvrhnutie Janukovyčovej vlády, už netaja ani naši verní spojenci (Nulandová). Prezident nám vyčíta, že v troch kľúčových krízach Európy – Grécko, Ukrajina a utečenci nezaujali slovenskí občania solidárne stanovisko. Toto konštatovanie je pozoruhodné a symptomatické. Napriek neustálemu vymývaniu mozgov prakticky všetkými médiami, má väčšina Slovákov na udalosti v Európe iný názor ako prezident a lojálne médiá. Je to asi tým, že ľudia noviny nečítajú očami, ale srdcom.

Keby ho tak počul Štúr

Prezident svoje vystúpenie uzavrel slovami: „Dajte ľuďom na Slovensku dôvod, aby zahraničnopolitickým a európskym záujmom Slovenska aj záväzkom a prínosom, ktoré z toho vyplývajú, nielen rozumeli. Aby ich v parlamentných voľbách nielen potvrdili. Ale aby sa s nimi stotožnili. Aby im dôverovali. Aj rozumom, aj srdcom.“ Ja by som tieto slová poopravil. Pán prezident, nesnažte sa, aby ľudia porozumeli Vám, Vašim poradcom a ich poradcom, snažte sa, aby ste Vy porozumeli občanom tejto republiky.

Politikov delím na tri kategórie. Nadpriemerní sa nestrápňujú. Priemerní sa strápňujú po hranice svojich možností. Podpriemerní sa strápňujú za hranice svojich možností. Prezident je prvý občan našej krajiny, ak chcete – našej vlasti. Jeho psou povinnosťou je načúvať hlasu ľudu, svojho ľudu. Ľudovít Štúr, ktorého dvesto rokov od narodenia si o pár dní pripomenieme, v roku 1847 na prešporskom sneme povedal: „Či taký človek, čo ničoho nemá, čo cez celý svoj život takmer vždy len druhým na prospech robotuje, či taký človek má vlasť? Či takýto človek ľnie, či môže s láskou ľnúť k vlasti? Čoho nemá, čoho nezná, toho nemôže milovať, k tomu nemôže ľnúť. Ten, kto bol utisnutý, podľa zákona prírodného nikdy nemohol milovať miest tých, kde cítil svoj útisk. Takýto človek má len rodnú zem, ale vlasti nemá!“

Som presvedčený, že ak by si Štúr vypočul prezidentov prejav, smutne by sa ho spýtal - má slovenský prezident vlasť?

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Diskusia obsahuje 41 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Dráma v tábore v Idomeni. Likvidujú ho. Ak nepôjdeme, zabijete nás? Kričia utečenci

13:30 Dráma v tábore v Idomeni. Likvidujú ho. Ak nepôjdeme, zabijete nás? Kričia utečenci

Grécka polícia v posledných dňoch podnikala kroky, ktoré by dnes mali vyústiť do evakuácie utečeneck…