Boli ste jedným z mála vytrvalých, ktorí nás neustále presviedčali, že to Donald Trump vyhrá. Aký teraz máte pocit?
Že je to znamenitý rok. Brexit a jednoznačné zvolenie Trumpa, to je ako z dobrého sna. Svet pomaly začína byť normálny.
Je to prelom, revolúcia?
Je to cunami, ktoré prebehne postupne po tejto planéte. Je to vzdor proti spohodlnenému, nudnému a nekompetentnému establishmentu. A tiež rana sterilnej a opatrníckej politickej korektnosti a návrat k schopnosti presne, priamočiaro a napríklad aj neobratne pomenovať realitu.
Vieme, že ste víťazstvo Donalda Trumpa očakávali. Na jeho konto ste tiež pred časom pre české Parlamentní listy povedali: „Bol by som rád, keby som sa dočkal volebného víťazstva Trumpa. Je mi proti srsti, ako z tohto kvalitného podnikateľa a miliardára, ktorý si svoje peniaze zarobil, robia idiota. Keď bol nominovaný za Republikánsku stranu, jeho nominačný prejav bol vynikajúci a politicky jasnozrivý…“ Musím ale poznamenať, že som si od niektorých ľavicových politikov prekvapivo prečítala poznámky, že Trump je iba „extrémne pravicový oligarcha“ a že od neho nemožno nič dobré čakať. Čo možno k tomu povedať?
Extrémna pravicovosť a slovo oligarcha – a k tomu ešte trebárs slovo kontroverzné – sú obľúbené zaklínadlá žurnalistov, ktorí by multikultúrne a politicky prekorektnené postoje radi videli ako centrálnu pozíciu a všetko, čo sa im vymyká, odsunuli niekam veľmi ďaleko doprava. Nálepku extrémnej pravice, prípadne dokonca fašizmu, lepia s chuťou na každého, kto sa s nimi nedelí o ich v podstate ľavicové názory. Ale oni si pripadajú ako stred sveta, a preto takto všetkých merajú.
Čo podľa vás rozhodlo o prekvapivom víťazstve Donalda Trumpa?
Je to víťazstvo tichej väčšiny. Rozhodli bieli Američania, ktorí tvoria jadro Spojených štátov, a pritom boli multikultúrnou, proislamskou, prominoritnou a proimigragčnou politikou obamovskej administratívy, ktorú reprezentovala aj Hillary Clintonová, úplne odsunutí z centra záujmu. Medzi bielymi pracujúcimi Američanmi, ktorí nemajú vysokoškolský diplom, Trump vyhral v pomere 67 k 28. Trump bol prvý po Reaganovi, kto túto Ameriku, túto tichú väčšinu, oslovil. Mimochodom, všimnite si, že môžeme bez rozpakov a pokojne písať „bieli Američania“, ale kto by si opačne trúfol napísať spojenie „čierni Američania“? Tam musíme písať „africkí Američania“.
Čo možno očakávať od prezidentovania Donalda Trumpa? A v čom sa bude líšiť od prípadného prezidentovania Hillary Clintonovej?
Ako, naopak, novú politiku 21. storočia. Politiku priamočiaru, ktorá pomenúva a rešpektuje základné záujmy. Nie plytkú, nezákulisnú a kruto demokratickú.
V modernej histórii sa občas stávalo, že politici, ktorí uspeli v USA, následne strhli rad svetových politikov, ktorí sa nimi inšpirovali. V osemdesiatych rokoch Ronald Reagan, o dekádu neskôr Bill Clinton… Zažijeme podľa vás niečo podobné teraz s Donaldom Trumpom?
Donald Trump sa priatelí s Nigelom Farageom. Inšpiruje Geerta Wildersa v Holandsku. A bude výrazne ovplyvňovať úspech Mariny Le Penovej vo Francúzsku. V Čechách má jeho názory Miloš Zeman, ako v gratulácii zdôraznil, a iste tiež Tomio Okamura. Oslnivý úspech jeho kampane a jeho jednoznačné zvolenie za prezidenta Spojených štátov bude inšpiráciou aj inde, v Rakúsku, v Nemecku. Je to zásadný prelom.
Michael Žantovský ešte pred sčítaním výsledkov na svojom Twitteri napísal, že „svet, ktorý sme poznali, sa skončil“. Je to len rétorika porazených alebo môžeme byť skutočne na prahu zásadnej premeny sveta? A čo sa vôbec dá od Trumpa očakávať vo svetovej politike?
Kiežby sa svet politickej korektnosti, kaviarenských bľabotov a namysleného ľavičiarstva skončil. Jeho výsledkom je neslobodný preregulovaný život, predajná žurnalistika, migračné vlny, terorizmus a Islamský štát. A tiež Múr nárekov v Jeruzaleme ako chránená islamská pamiatka.
O Trumpovi jeho odporcovia hovorili, že prenechá Európu vplyvu Ruska. Čo môžeme očakávať vo vzťahu týchto dvoch superveľmocí? A ako sa bude asi Trump stavať k situácii v Sýrii?
Západný svet sa v posledných desiatich, pätnástich rokoch začal tváriť aj správať, akoby tu Rusko nebolo. Nezodpovední politici ako Obama a Hillary Clintonová, ale aj elity Európskej únie, rozvíjali svoje pomätené plány o výmene nepríjemných a veľmi „nekompatibilných“, ale zato veľmi stabilných vodcov Iraku, Sýrie, Egypta a hlavne Líbye. A rozbili pritom tak dokonale to stabilné usporiadanie, až vytvorili mocenské vákuum, ktoré úspešne vyplnili islamisti a morbídny Islamský štát. Ľavičiarske a revolučné nadšenie nad islamskou či arabskou jarou, podpora Moslimského bratstva a jeho spojencov v arabskom svete, pomalosť v boji s teroristickými organizáciami a ich podporovateľmi, to všetko viedlo k najväčšiemu fiasku americkej zahraničnej politiky. A k tomu navyše pribudla výrazne protiizraelská politika obamovskej administratívy. Pod mnohými týmito krokmi stojí podpis Hillary Clintonovej a jej absolútne nekompetentná a nepoučená politika. Hrali sa so svetom ako s detským puzzle a neuvedomovali si, že nemajú v ruke všetky dieliky. Že mnohé z nich, napríklad tie sýrske, ležia v Moskve. A že prázdne miesta dokáže v obraze tejto časti sveta doplniť trebárs Putin.
Trump to vie a bude to rešpektovať. Vie, že sú časti sveta a problémy, ktoré možno riešiť len spoločným skladaním puzzle s Ruskom. Jeho angažovanosť bude úmerná tomu, čo Spojené štáty môžu, a nie tomu, čo si on vymyslí. Bude to realistická politika.
A Európa? Tá sa bude musieť namiesto povinných regulácií hrôzostrašných obrázkov na škatuľkách cigariet, namiesto regulácie štatistík a nezmyselných údajov na potravinových obaloch a miesto sporov o termín nátierkové maslo začať starať o vlastnú bezpečnosť, prevziať dospelú zodpovednosť.
Ako sa podľa vás budú so situáciou vyrovnávať české a svetové elity, ktoré do poslednej chvíle pred Donaldom Trumpom varovali?
Démonizovali ho, robili z neho tu idiota, tam, naopak, nebezpečného šialenca. Zatajovali nekompetentnosť Hillary Clintonovej a obchody clintonovskej nadácie, ktorá kšeftovala s americkou zahraničnou politikou a tiež asi predávala lukratívne miesta v americkej administratíve. Hillary bola nedotknuteľná, nech na ňu vyplávalo v emailoch čokoľvek. Absolútna imunita.
Reakcia na zvolenie Donalda Trumpa je hysterická. Hlavne u kultúrnych, mediálnych, univerzitných a hollywoodskych elít. Speváčka a herečka Cher chce emigrovať na Mesiac. Niektorí herci okázalo podávajú žiadosť o emigráciu do Kanady. Po oznámení volebných výsledkov prišla Lady Gaga vo svojom Rolls-Royce k Trumpovej budove na Manhattane a vystúpila s plagátikmi v rukách Milujem každého, kto nenávidí Trumpa. Ona, ktorá ešte týždeň predtým na predvolebnom mítingu Hillary Clintonovej vyzývala k podpore všeobjímajúcej lásky – na pravdolásku ešte v Amerike neprišli! Zabudla, že Lady Gaga má v demokratických voľbách len jeden hlas, úplne rovnako platný a závažný, ako má jeden nezamestnaný baník v Minnesote. Profesori a vedenie elitnej až elitárskej univerzity Yale vyhlásili, že všetci študenti, ktorí sa cítia otrasení voľbou Donalda Trumpa, môžu odložiť svoje skúšky dovtedy, kým sa dajú psychicky do poriadku. Demonštranti proti voľbe Trumpa na kalifornských univerzitách požadujú calexit, podľa vzoru brexit. Teda odtrhnutie či vystúpenie Kalifornie z federálneho zväzku Spojených štátov a vyhlásenie nezávislosti, aby nemali za prezidenta Donalda Trumpa. A mohol by som pokračovať veľmi dlho…
Však to všetko v malom a česky drobnom poznáme z reakcie na porážku Karla Schwarzenberga a víťazstvo Miloša Zemana v Čechách. Pravdoláskové elity sú všade rovnaké, nech sa volajú akokoľvek, a demokracia pre nich platí len do tej miery, pokiaľ im úslužne pritakáva.
Ako je možné, že Hillary Clintonová prehrala? Veď mala v porovnaní s Trumpom na kampaň viac ako dvojnásobok peňazí, mala podporu takmer všetkých médií, podporu agentúr na prieskum verejnej mienky… Mala za sebou obrovský volebný štáb a úplne oddanú podporu všetkých štruktúr Demokratickej strany. Ani s touto výbavou nedokázala vyhrať. Prečo?
V prvom rade bola neskutočne nudná. Bola to, čomu sa v americkom jidiš žargóne hovorí „nudník“ (podobne tu bolo kedysi tvorené slovo bítnik). Nemala žiadnu originálnu myšlienku, nebola kreatívna, nápaditá. Aj politika potrebuje invenciu. Bola možno tým najnudnejším a najsterilnejším kandidátom za niekoľko posledných desaťročí. V bezfarebnosti jej azda mohol jedine konkurovať rovnako nudný a prázdny republikán Mitt Romney v minulých prezidentských voľbách, ktorý vtedy tak dokonale pochoval nádeje Republikánskej strany poraziť nesporne charizmatického a nápaditého Obamu.
Nemala charizmu ani z nej nesršala energia. Opakovala len všeobecné pravdy, mnohokrát počuté, mnohokrát omieľané. Jej jediná originalita vyplývala z faktu, že je prvou ženou s nomináciou. Ale jej výsledok medzi ženskou populáciou Spojených štátov tomuto feministickému prvku nakoniec nezodpovedal. Bola navyše opojená prieskumami a poklonkujúcimi médiami. Najväčší šok z víťazstva Trumpa nezažíva svet ani Amerika, ale Hillary Clintonová. To, že sa nedokázala onej osudnej noci po sčítaní hlasov postaviť pred svojich priaznivcov a spolupracovníkov a povedať, prehrali sme, to sa stáva, ďakujem vám, svedčí o hĺbke šoku, ktorý zažila. Nevedela si vôbec predstaviť, že by nevyhrala. Namiesto nej na okázalo pripravenom zhromaždení, ktoré malo byť oslavou víťazstva, vystúpil riaditeľ jej kampane Podesta a len vyzval všetkých, aby sa rozišli.
Je o vás známe, že sa dlho zaoberáte volebnými a politickými kampaňami. Kedysi ste boli dramaturgom víťaznej volebnej kampane Občianskeho fóra s heslom Strany sú tu pre straníkov, my sme tu pre všetkých. Čím vás zaujala americká prezidentská kampaň 2016?
Tým, že médiá nie sú neporaziteľné. A že volič už neskočí na umelú a vopred naprogramovanú kampaň bez spontánnosti. A tiež, že učebnice marketingu a kampaní nemusia platiť.
Uvedomte si, kto všetko stál proti Donaldovi Trumpovi. Bol to skoro súboj jedného takmer proti všetkým. Establishment, vláda, americký štátny department, ako prezradili zverejnené emaily, všetci sa aktívne zapojili do kampane proti Trumpovi. Prezident Obama veľmi nekorektne, celkom trikrát, a to tesne pred voľbami, varoval, že voľbou Donalda Trumpa by boli ohrozené samotné základy demokracie v Spojených štátoch. Akoby nešlo o demokratické voľby. Bol to súboj s nekorektnými agentúrami pre prieskum verejnej mienky, ktoré vytrvalo utvrdzovali voliča, že to má Hillary Clintonová vyhraté, a ktoré tým zásadne ohrozili svoju dôveryhodnosť a profesionalitu.
Trump za sebou nemal obrovskú volebnú mašinu Demokratickej strany. Bojoval nielen proti vládnucemu establishmentu, ale aj proti významnej, elitnej a vplyvnej časti Republikánskej strany, ktorá ho síce nakoniec musela nominovať, ale nikdy mu neposkytla podporu porovnateľnú s protihráčmi. Nemal za sebou štedrých sponzorov, a to neuvádzam tých tichých z islamského prostredia, ktorí tak ochotne dotovali nadáciu manželov Clintonovcov, ako dnes vieme z emailov, ktoré unikli na verejnosť. To všetko by teoreticky stačilo na porážku.
Žiadny kandidát na amerického prezidenta ale nikdy nebol vystavený takému mediálnemu útoku ako Trump. Okrem korektných Fox mal proti sebe vlastne všetky médiá. Dnes už vďaka WikiLeaks zo zverejnených emailov vieme, že hlavný komentátori CNN si nechávali podrazové otázky voči Trumpovi vypracovávať vo volebnom štábe Hillary Clintonovej a Demokratickej strany. To bola tá nezávislá a objektívne žurnalistika! Hlavný moderátor televíznej debaty zase vopred informoval volebný tím Hillary Clintonovej, ako bude proti Trumpovi postupovať, a ponúkal poradenstvo v mediálnej oblasti. To všetko sa prevalilo v posledných dvoch balíkoch emailov, ktoré boli zverejnené. Príklady idú do desiatok a otriasajú dôveryhodnosťou drvivej väčšiny médií. Napokon aj v Čechách máme podobné skúsenosti z kampane Voľte Karla a z nekonečnej škandalizácie a etiketovania prezidenta Zemana.
Donald Trump ale prišiel zvonku, mal originalitu, mal charizmu a energiu. Porazil všetkých tých namyslených žurnalistov, ktorí si myslia, že volič bude načúvať ich kaviarenským alebo skôr barovým rečiam. Volič na ne tentoraz kašľal. Žurnalisti z tejto prezidentskej kampane vyšli vôbec najhoršie. Ako úslužná, zbahnená a predajná spodina. A víťazstvo Trumpa nad médiami je jeho najväčším víťazstvom v kampani.
Hillary so svojou starostlivo naučenou kampaňou, so stále opakovanými gestami, s doširoka roztiahnutými rukami a vyvalenými očami, s umelým úsmevom, všetko z učebnice marketingu, prepadla. Nič pôvodné, šťavnaté a ani originálne. Všetko nedôveryhodné. Základné inštinkty voliča sa naraz spustili a fungovali.
Na záver, ako hodnotíte prejav Donalda Trumpa po oznámení výsledkov volieb?
Ako štátnický a veľkorysý. Nikomu nič nevyčítal. Ocenil pracovitosť Hillary Clintonovej, nezmienil sa o podrazových krokoch prezidenta Obamu. Vyzval voličov a politikov k jednote a požiadal všetkých o pomoc. Geniálne!
