Skúsený komentátor nabáda Európanov. Ide o Rusko: Zamyslite sa nad svojimi záujmami, nie nad prioritami USA

    0
    USA a Rusko. (Autor: Reprofoto: Youtube/GETchan)

    NATO postavilo v Rumunsku protiraketový systém, ktorého cieľom má byť prípadná obrana napríklad proti Iránu. Lenže vlani došlo k podpisu iránskej jadrovej dohody, v ktorej sa Irán zaviazal prerušiť svoj jadrový program výmenou za zrušenie dlhoročných sankcií proti nemu. To znamená, že Rusko je presvedčené o tom, že raketový systém sa nenachádza v Rumunsku s ohľadom na nebezpečenstvo Iránu, ale práve v súvislosti s ním.

    „USA ohlásili, že postavia ďalšiu základňu v Poľsku v roku 2018,“ napísal Savio a pripomenul, že táto základňa má predstavovať „odstrašenie“ Kremľa s cieľom upokojiť spojencov NATO. To znamená viac amerických vojakov na hraniciach s Ruskom.

    V júni začne jedno z najväčších vojenských cvičení NATO, na ktorom sa zúčastní približne 12-tisíc amerických vojakov. Akcia nazvaná Anakonda sa odohrá v Poľsku a podieľať sa na nej bude spolu 25-tisíc vojakov z členských krajín NATO. V rámci akcie dôjde tiež k stálemu umiestneniu 4-tisíc jednotiek NATO vrátane dvoch amerických bataliónov priamo na ruské hranice. Údajne v dôsledku toho, že Rusko realizuje rýchlo zvolané cvičenia na vlastných hraniciach, čo v USA považujú za „mimoriadne provokatívne konanie“.

    Savio pripomenul, že keď Putin nastupoval do funkcie, presadzoval rovnakú politiku ako pred ním Boris Jeľcin. Chcel plne spolupracovať s USA. To okrem iného potvrdil kedysi aj George W. Bush, keď ho označil za „silného spojenca amerických záujmov“. Lenže potom Bush urobil niekoľko krokov bez toho, aby ich konzultoval so svojím spojencom, a Putinovi došlo, že Rusko v USA neberú vážne.

    „Je síce očividné, že Putin trpí paranojou a prostredníctvom konfrontácie získava ľudovú podporu, ale napriek tomu by bolo múdre pozrieť sa na dianie aj z ruského pohľadu,“ namietol Savio a rozhodol sa pre lepšiu ilustráciu vrátiť do histórie, keď sa Michail Gorbačov priznal, že nebude vojensky zasahovať v krajinách ZSSR, ak NATO udrží svoje hranice.

    Celý text si môžete v angličtine prečítať TU

    Lenže odvtedy, keď to Gorbačov sľúbil, sa už zmenilo veľa vecí. Vo chvíli svojej najväčšej moci predstavoval ZSSR superveľmoc. Keď sa však Putin v roku 1999 dostal do prezidentskej funkcie, prišiel Sovietsky zväz o tretinu svojho územia, jeho snahy o vytvorenie ekonomickej únie s Ukrajinou padli za obeť USA vyvolanému prevratu a NATO prakticky obkľúčilo celé ruské hranice.

    „Rusko neprijalo podanú ruku spojenectva, ale vybralo si cestu agresie,“ okomentoval súčasnú situáciu veliteľ NATO generál Philip Breedlove.

    Podľa Savia však treba spomenúť, že prevažná väčšina Rusov stojí za Putinom a rovnako ako on by odmietla „podanú ruku spojenectva“. Namiesto toho stáli za svojím prezidentom, keď Rusko anektovalo Krym, ktorý, mimochodom, ako Savio pripomína, v roku 1954 daroval Nikita Chruščov Ukrajine, dovtedy bol však ruský. Putin anexiu obhajoval tým, že jeho cieľom je brániť ruský ľud, nech už je kdekoľvek.

    „Aby sme si to vyjasnili, neexistuje žiadne legálne ospravedlnenie za Putinove činy,“ poznamenal Savio. Dodal však, že práve kvôli tomu, že Západ prestal Rusko brať vážne a považoval ho len za regionálnu mocnosť, musel Putin svetu dokázať opak. A keď ho nikto na Západe nepočúval, nedalo sa to urobiť inak než konfrontačne. A rozdelil Ukrajinu. Tým donútil Západ, aby do krajiny nalial neuveriteľné množstvo peňazí, ktoré sa však rozplynuli v súčasnej ukrajinskej skorumpovanej vláde, a Putin si môže ďalej „točiť nožom v boku Západu, ako sa mu zachce“.

    Hoci Rusko následne ukázalo, že dokáže riešiť aj situácie mimo vlastných hraníc, príkladom je ruská intervencia vo vojnovom konflikte v Sýrii, v USA ho stále neberú vážne. Majú totiž problém s tým, že by si ktokoľvek mohol vôbec dovoliť postaviť sa ich moci. To je však čoraz absurdnejšia pozícia vzhľadom na to, akou silnou krajinou je napríklad Čína.

    „A teraz sa na to pozrime očami mimo Západu, ako mnohí analytici od Latinskej Ameriky po Áziu poukazujú, situácia nedáva veľmi zmysel,“ napísal Savio a poukázal na sankcie proti Rusku. USA, ktoré na nich trvajú, sa prakticky netýkajú. Ich vývoz do Ruska totiž klesol iba o 3,5 %. Zato Európa, a predovšetkým jej poľnohospodárstvo, trpí priveľmi. Vývoz európskych tovarov do Ruska klesol o 13,5 % a v prípade poľnohospodárskych výrobkov o 43 %. Sankcie tak budú mať negatívne dôsledky aj pre európsky HDP.

    A Rusko medzitým smelo utužuje svoje vzťahy s Čínou, keďže so Západom počítať nemôže. Od roku 2014 spolu obe krajiny podpísali nejednu finančnú a obchodnú dohodu, Čína Rusku požičiava peniaze, spúšťa veľké poľnohospodárske projekty a pomáha mu vystavať infraštruktúru. Rusko medzitým zrušilo zákaz vývozu zbraní do Číny, kam rovno putoval protilietadlový systém S-400. Medzi oboma krajinami by mal do roku 2020 vzniknúť obchodný tok v hodnote 200 miliárd amerických dolárov.

    Kritická je však skutočnosť, že Čína a Rusko utužujú aj vojenskú spoluprácu, ktorá sa údajne hodí ich národným záujmom. „To je to, čo by malo viesť Európanov k pozastaveniu sa a krátkemu zamysleniu. Je naozaj v európskom záujme ďalej tlačiť Rusko do rúk Číny?“ pýta sa na záver Savio. Európania by sa mali zamyslieť nad vlastnými záujmami, nie nad prioritami USA, a podľa toho aj konať. A európskym záujmom je podľa Savia európske Rusko, nie čínske Rusko.

    - Reklama -