Situácia sa zhoršila, tvrdí bezpečnostný expert, aj keď nechce strašiť. Ludvík pre PL: Princípy zo studenej vojny medzi USA a Ruskom treba obnoviť

17.2.2017 15:00

Bezpečnostný expert Ján Ludvík zo Strediska bezpečnostnej politiky Karlovej univerzity v rozhovore pre Parlamentné listy prezradil, že nie je zástanca strašenia katastrofickými scenármi, ale situácia sa zhoršila. Na slovo skúpy bol pri americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Vynášať hodnotenia je vraj príliš skoro. Vyjadrovať sa k NATO mu išlo lepšie…

Situácia sa zhoršila, tvrdí bezpečnostný expert, aj keď nechce strašiť. Ludvík pre PL: Princípy zo studenej vojny medzi USA a Ruskom treba obnoviť
Foto: Archiv: JL
Popis: Bezpečnostný expert Jan Ludvík

Pred šiestimi rokmi ste napísali článok Hrozba jadrových zbraní v súčasnosti pre časopis Vojenské rozhľady. Zmenila sa nejako rámcovo táto téma so zmenami v medzinárodnej politike?

Určite sa zmenila, a nie k lepšiemu. Nie som priaznivcom bezdôvodného strašenia katastrofickými scenármi. Ale nie je náhoda, že Bulletin of Atomic Scientists posunul svoje Hodiny posledného súdu na stav indikujúci najhoršie nebezpečenstvo od čias najhlbšej studenej vojny. Problém predstavuje neistota ohľadom racionality nového amerického prezidenta a stav americko-ruských vzťahov. Nebol by som pritom ani tak nervózny z toho, že sa Západ a Rusko opäť dostávajú do úlohy akýchsi nepriateľov. S tým nakoniec majú veľkú skúsenosť. Veľká nepríjemnosť však spočíva v zle fungujúcej komunikácii, a to aj na pracovnej úrovni. Situácii neprospieva, keď mnohí ľudia tak na Západe, ako aj v Rusku strašia druhou stranou a zároveň ju prezentujú ako niekoho, s kým sa nedá hovoriť a koho nemožno rešpektovať.

Počas studenej vojny boli Američania a Sovieti nepriatelia, ale vytvorili procedúry založené na princípe „sme síce súperi, ale o niektorých veciach musíme hovoriť, aby sa veci omylom nevymkli z rúk. Dnes tieto procedúry úplne nefungujú a je rozhodne žiaduce ich obnoviť.

Je Donald Trump, o ktorom veľa politológov hovorí ako o úplne nepredvídateľnom prezidentovi, veľkým rizikom pre americkú zahraničnú a obrannú politiku?

Čas na hodnotenie Trumpovho prezidentovania rozhodne ešte nenastal. Kvalifikovanému hodnoteniu navyše neprospieva hystéria, ktorá okolo Trumpa vznikla. Takže zatiaľ môžeme skôr len špekulovať. To je niečo, do čoho by sa výskumníci mali púšťať len veľmi opatrne. Avšak ak by sme chceli špekulovať, tak by sme sa skôr než o ohrození pre americkú zahraničnú a obrannú politiku mali baviť o tom, či vývoj, ktorý Walter Russel Mead nazval jacksonovskou revoltou, nie je väčším ohrozením pre zahraničnú a obrannú politiku európskych krajín.

Ako vnímate volanie rôznych politikov po stavaní múrov? V Amerike na hraniciach s Mexikom, v Európe ako obrana proti prílivu utečencov a tak ďalej... Je to v globalizovanom svete absurdné?

Absurdné nie. Tak v Európe, ako aj v Spojených štátoch existuje mnoho ľudí, ktorí sa cítia ohrození. Politici na to celkom prirodzene reagujú. Absurdné sú tvrdenia, že múry nefungujú a ľudí na druhej strane udržať nemôžu. Z histórie železnej opony dobre vieme, že môžu. Takže tá správna otázka, na ktorú si ale nie sme schopní úprimne odpovedať, spočíva v tom, či tých ľudí chceme pustiť alebo nie.

Sú namieste obavy, že by sa NATO mohlo dostať do krízy? USA a európske štáty začínajú mať v obrannej politike iné záujmy, alebo sa mýlim?

Ja by som takmer povedal, že NATO už sa do tej krízy dostalo, a to aj napriek tomu, že záujmy USA a európskych štátov sa od seba nijako zvlášť nevzdialili. Trumpovská Amerika bude od spojencov ešte hlasnejšie požadovať, aby na obranu dávali viac. Na druhej strane sa ale práve táto kríza NATO môže ľahko skončiť. S tým, ako je Rusko stále viac vnímané ako hrozba, má NATO po rokoch jasného protivníka, na ktorého sa môže chystať. Potom sa na obranu dáva viac peňazí o poznanie ľahšie, čo je nakoniec vývoj, ktorý prebieha v mnohých krajinách.

Mala by Európa naštartovať stavbu vlastných ozbrojených zložiek?

Záleží na tom, čo myslíme pod Európou. Európske štáty vlastné ozbrojené zložky majú. Niektoré lepšie a iné za veľa nestoja. Ale predpokladám, že tá otázka smerovala na armádu Európskej únie. A to je otázka, na ktorú ťažko dať jednoznačnú odpoveď. Dlhodobo je to určite žiaduce riešenie. Ale musel by sa vyriešiť rad otázok. Napríklad, ako by sa rozhodovalo o nasadení? Ak jednohlasne, potom tá armáda bude len na okrasu. Ak inak, tak sa budú štáty báť, že bude európska armáda raz použitá v rozpore s ich záujmami.

Do akej miery je Európa pripravená na použitie ďalších teroristických stratégií typu požiarov alebo použitia špinavej bomby?

Úprimne povedané, nie som schopný povedať, ako sú jednotlivé krajiny pripravené. Na základe nášho výskumu si dovolím tvrdiť, že napríklad české bezpečnostné zložky sú v zásade pripravené slušne, aj keď vždy existuje priestor na zlepšenie. Vo väčšine krajín bude asi situácia podobná. Otázkou zostáva, ako je na takýto útok pripravená verejnosť. Rozumný bezpečnostný systém nemôže zabrániť sto percentám chystaných útokov. Ale západná spoločnosť sa do značnej miery odnaučila žiť s rizikom.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Rychetský
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Frustrovaných a nahnevaných je tu väčšina. Spoločnosť sa zmenila. Sme tolerantnejší voči extrémizmu, tvrdí Iveta Radičová

15:00 Frustrovaných a nahnevaných je tu väčšina. Spoločnosť sa zmenila. Sme tolerantnejší voči extrémizmu, tvrdí Iveta Radičová

Bývalá predsedníčka vlády a profesorka sociológie Iveta Radičová prehovorila v relácii TA3 V politik…