Čaputová na úvod v diskusii o význame pravdy poukázala na to, že najdôležitejšie je „nestratiť ideály a nenechať sa odradiť“. Dnes podľa prezidentky čelíme výzvam v kvalite justície a Slovensko v tejto otázke práve prechádza očistným obdobím. Často sa v justícii podľa nej nachádza bariéra vlastnej pohodlnosti a určitej ľahostajnosti.
Rychetský doplnil, že k spravodlivosti pravda neoddeliteľne patrí. Podotkol, že zákon často aj pracuje s nepravdou, ako príklad uviedol lehotu pri niektorých písomnostiach, po ktorej sa automaticky pokladajú za doručené. Právo vraj ľuďom prináša určitú rovnosť, a to aj napriek tomu, že si rovní nie sú, či už vzhľadom na vek, alebo napríklad materiálne zabezpečenie.
Hovoril aj o frustrácii zo situácie v spoločnosti za posledných tridsať rokov. Uviedol, že v spoločnosti sa mlčí o niektorých problémoch a začal sa šíriť strach z budúcnosti. A potom dodal, že v Česku sa šíri aj „strach z utečencov, ktorých tu nemáme, a strach z islamu, ktorý tu nemáme“.
Zo spoločnosti sa podľa predsedu ústavného súdu vytratila solidarita a humanizmus. Doplnil tiež, že je sklamaný, že česká spoločnosť nie je ochotná prijať „akúkoľvek ľudskú bytosť, ktorá uteká pred terorom a násilím“. Poukázal pritom, že sa tak deje práve v Česku, keď po roku 1968 prijímali na Západe mnoho ľudí utekajúcich z minulého režimu.
Diskusia v Betlehemskej kaplnke. Zdroj: ReproFoto ČT24
A to nenechalo chladným moderátora Václava Moravca. „Ste si vedomý toho, že teraz, za túto pravdovravnosť, budete pokarhaný, nebudem hovoriť kým, že sa máte viac venovať ústavnému súdu, ako vstupovať do verejného priestoru a politiky?“ naznačil. Moderátor síce nešpecifikoval, z akých kruhov bude čakať Rychetského pokarhanie, ale celkom iste narážal na slová českého prezidenta Miloša Zemana zo začiatku októbra, keď v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Frekvence 1 prezident Rychetskému odkázal, aby „sa neplietol do politiky a venoval sa ústavnému súdu“.
„Pavel Rychetský sa v poslednom čase pletie do politiky bez toho, aby bol na to kompetentný, a na druhej strane zanedbáva prácu pre ústavný súd, čo môžem doložiť tým, že na ÚS leží už tri roky ústavná sťažnosť prezidenta republiky a doteraz nie je vybavená,“ povedal na začiatku októbra Zeman.
Miloš Zeman. Zdroj: TASR
Hovorilo sa aj o súčasnej situácii na Slovensku, kde je problémom korupcia a celková frustrácia krajiny. Pálčivá je vraj tiež otázka spravodlivosti právneho štátu a nenaplnenia reforiem, ktoré mali za cieľ, aby okrem slobody bola poskytnutá aj ľudská dôstojnosť.
Čaputová vyjadrila názor, že po transformácii sa niektorým ľuďom dokonca životná úroveň mohla aj zhoršiť či sa zlepšila len nepatrne. „Ľudia… nemajú vždy kapacitu možno a ani ochotu a záujem zisťovať realitu a pravdu,“ posťažovala sa s tým, že potom má priestor aj extrémizmus. Chýbajúca ochota doberať sa pravdy však podľa prezidentky pôsobí vo veľkej miere aj na Západe.
„Nielen dnes, ale takmer v každej dobe bola história niečím, čo si vždy upravovala tá spoločnosť podľa svojich predstáv,“ pokračoval v diskusii Rychetský a zamieril k sovietskej okupácii v roku 1968, keď mal národ v nasledujúcich mesiacoch za existenčných hrozieb postupne preukazovať pred funkcionármi, že o žiadnu okupáciu nešlo. Situácia bola vtedy absurdná práve v tom, že aj všetci títo funkcionári veľmi dobre vedeli, že to bola skutočne okupácia.
A zamieril aj k slovám podpredsedu českých komunistov Stanislava Grospiča o tom, že ľudia, ktorí prišli počas invázie o život, „boli prevažne obeťami dopravných nehôd“. „Ja myslím, že taký človek je buď totálny hlupák, alebo totálny gauner,“ poznamenal Rychetský.
Reč bola ďalej o tom, čo si ľudia myslia, že bolo za minulého režimu lepšie.
Čaputová súhlasila s výrokom, že ľudia sa predtým až tak neponáhľali a bola vtedy oveľa menej uponáhľaná doba, ale to je podľa prezidentky spojené s tým, že vtedy nebolo toľko možností, ako sa realizovať.
Potom mal slovo Rychetský, ktorý skritizoval dnešnú bytovú politiku. „Niežeby štát mal zlú bytovú politiku, naopak, on nemá žiadnu,“ vysvetlil. Mladý človek dnes podľa neho nemá šancu získať vlastné bývanie a zvýhodnení sú bohatí. Práve to môže prinášať veľké riziká aj do budúcnosti.
Čaputová zhodnotila, že podobná situácia je aj na Slovensku a v nadväznosti na tento problém sa priživuje aj radikalizácia spoločnosti.
Predsedníčka Učenej spoločnosti ČR Blanka Říhová uviedla, že problém s pravdou je aj vo vedeckej sfére. Hovorila o tom, že aj vedci sú ľudia a niektorí tak občas nečestne upravujú svoje výsledky, aby potvrdili svoje tvrdenia. Pripomenula však, že v Česku je vedecká obec veľmi malá a čoskoro sa tak roznesie, komu sa nedá veriť, pokiaľ sa k niečomu takému prikloní. Dodala, že vedci nerobia nič iné ako len pokusy a omyly.
K pravde sa vyjadril aj Vácha. Povedal, že pravdy sa netreba báť a na lož vraj človek nemá právo. K tomu Říhová dodala, že niekedy je lož aj opodstatnená a milosrdná, pretože môže pomôcť ťažko chorému. S tým však prednosta Ústavu etiky a humanitných štúdií 3. lekárskej fakulty UK nesúhlasil. „V nemocnici, prosím, nie,“ ohradil sa Vácha a odôvodňoval to lekárskym kódexom.
Potom Česká televízia priniesla výskum spokojnosti. Spokojnejší sú dnes vzdelaní a mladí ľudia, naopak starší menej vzdelaní ľudia si myslia, že lepšie bolo pred novembrom 1989.
Prieskum spoločnosti Kantar CZ. Názory ľudí na zmenu pomerov v spoločnosti. Zelená farba – ľudia spokojnejší dnes, červená farba – ľudia si myslia, že bolo lepšie za minulého režimu. Zdroj: ReproFoto ČT24
Říhová sa zaradila do tretej skupiny, sklamaná je najmä ponovembrovým vývojom v politike.
Vácha povedal, že generácia dnešných študentov je oveľa lepšia ako tie predchádzajúce. Na popud Moravca tiež podotkol, že to vidieť aj v súvislosti so štrajkovaním študentov za klímu. Doplnil aj ostré slová, že jeho generácia musí najprv „vymrieť“.
Říhová však nesúhlasila, že by staršia generácia musela mať nutne zlé názory. Pokiaľ však dá priestor mladšej generácii, môže sa vraj tiež niečo priučiť.
Následne dostali priestor aj niektorí zo študentov stredných a vysokých škôl, ktorí diskusiu v Betlehemskej kaplnke sledovali.
A prvý zo študentov sa pustil do Čaputovej s otázkou týkajúcej sa odvahy v slovenskej spoločnosti, keďže aj napriek zverejneným nahrávkam Gorila zostávajú niektorí vysokí činitelia naďalej bez trestu. Čaputová zopakovala, že to, čo sa na Slovensku deje, sa dostáva na povrch, a odmietla paušalizovať všetkých justičných a politických činiteľov. Uviedla, že má veľkú nádej a túto nádej sa bude snažiť vlievať ľuďom, aby nestratili dôveru v to, ze systém je schopný sebareflexie. Problémom však je, že mnoho z tých trestných činov už bude premlčaných.
Ďalšia z otázok zamierila na predsedu ústavného súdu Pavla Rychetského. „Keby tu ústavný súd nebol, bola by vlastne nejaká pravda a nejaká sloboda?“ opýtal sa študent.
Predseda ÚS odvetil, že jeho inštitúcia oplýva veľkými možnosťami. „Môžeme zbaviť prezidenta jeho funkcie… môžeme zrušiť rozhodnutie akéhokoľvek orgánu v štáte…“ menoval, ale potom dodal, že „ústavný súd je za zavretými dverami a zvnútra nie je kľučka“, čím mal Rychetský na mysli to, že ústavní sudcovia musia čakať, až k nim daný podnet dorazí. Pripustil aj možnosť omylu ÚS a spomenul si na svoj starší citát: „Ústavný súd má vždy pravdu, aj keď sa mýli.“
„Náš problém nie sú tlaky zvonku… náš problém je vnútri súdu, nás je pätnásť,“ pokračoval. Ústavní sudcovia podľa neho často riešia veľmi ťažké kolízie a v každej kauze musia obozretne posudzovať, ktorá z hodnôt je dôležitejšia.
Nasledovala otázka mierená opäť na prezidentku Čaputovú. Tentoraz sa týkala rozdelenia Československa. „Čo by ste robili, keby ste v tej situácii boli prezidentkou Československa?“ opýtal sa študent, k čomu Moravec pobavene doplnil: „Abdikovali by ste?“
Čaputová nechcela hodnotiť takú hypotetickú situáciu. Otázka je aj po takom dlhom čase podľa nej stále otvorená a v čase rozdelenia malo byť referendum. „Vnímala som nekončiace sa hádky politikov, respektíve niektorých politikov na tému, kto na koho dopláca,“ zaspomínala. Sama sa vraj v čase rozdelenia vnímala ako Čechoslovenka a bola proti rozdeleniu. Vyzdvihla tiež, ako bolo rozdelenie oboch krajín pokojné.
A došlo aj na otázku pre prednostu Ústavu etiky a humanitných štúdií 3. lekárskej fakulty UK Mareka Váchu. A opäť sa hovorilo o medzigeneračných rozdieloch. Vácha si pochvaľoval, že mladá generácia pochopila, že dejepis nie je niečo ukončené a dejiny tvorí sama. Nová generácia má vraj výhodu, že súčasní študenti majú podľa neho byť „globálni občania“.
A potom sa jedna študentka zapojila do diskusie s poukazom na odkaz Václava Havla. Rychetský sa poburoval, čo sa spoločnosti stalo, že termíny ako „lepšoľudia“, „slniečkar“ či „havloid“ sú pejoratívne. Prisúdil to vzniku sociálnych sietí, keď sa majú možnosť prejavovať aj neúspešní a zakomplexovaní ľudia, ktorí hľadajú niekoho, kto môže za ich problémy. „Fake news tvoria 75 percent obsahu všetkých sociálnych sietí,“ doplnil.
Vo veci neprávd na sociálnych sieťach súhlasila s Rychetským aj predsedníčka Učenej spoločnosti ČR Blanka Říhová, príkladom nepravdivých správ majú byť potom lži o dôsledkoch očkovania.
Celú reláciu nájdete na webe ČT.
