„Všetky odchody, ak odhliadneme od osobných animozít, sú jasným dôkazom toho, že politická strana ako útvar, ktorý sa tak chce volať, musí mať spoločné ideové hodnoty a tie ako amalgám pútajú radových členov i poslancov k presadzovaniu istého typu konzervatívnej, liberálnej, zelenej, sociálnodemokratickej alebo inej politiky. Naše opozičné strany aj preto nie sú stále schopné vygenerovať alternatívny politický program k vládnej väčšine, lebo sa neopierajú nielen o členov, ale ani o súbor pevných spoločných hodnôt. To vysvetľuje katastrofálnu mizériu opozičnej politiky. Zaboduje v nej ten, kto je väčší šašo, no nie ten, kto by predložil komplexnú agendu,“ pomenoval problémy súčasnej slovenskej opozície zo svojho pohľadu pre PL.sk Michal Horský.
Za Mihálovým „bye bye“ SaS sú odlišné názory na niektoré politické otázky so šéfom liberálov Richardom Sulíkom, ale aj odborná zaneprázdnenosť či zhoršený zdravotný stav. Žarnay a Dubačová odišli z OĽaNO najmä preto, že sa chcú sústrediť na voľby do VÚC, kde chcú vystupovať ako nezávislí kandidáti (Žarnay v Košickom kraji, Dubačová v Banskobystrickom kraji), ale v kuloároch sa spomínajú aj osobné antipatie voči politike, ktorú vedie líder hnutia Igor Matovič. V lete zas Sme rodina vylúčila zo svojich radov Martinu Šimkovičovú, Petra Marčeka a Rastislava Holúbeka. Dôvodom bolo nezúčastňovanie sa spomenutých poslancov na práci klubu. Spomenutá trojica odvtedy viackrát hlasovala s koalíciou.
Michal Horský očakáva, že odchody opozičných poslancov budú pokračovať. „Nepochybne, samozrejme, že je tam viacero osobností, ktoré prichádzajú do úvahy. Viacerí tieto rozhárané politické subjekty využijú, prípadne zneužijú ako výťah do parlamentnej politiky. V minulosti bol takým najvypuklejším príkladom Mikuláš Huba, momentálne za takého politika považujem Jána Budaja, ktorý má hodnotovo a ideovo ďaleko od Matoviča.“
V Saske vidí problém v euroskeptickom pohľade predsedu strany Richarda Sulíka verzus občiansko-liberálnych pohľadoch reprezentovaných dnes už bývalým členom Mihálom, ale aj Martinom Poliačikom či Luciou Nicholsonovou. „Z toho tam určite porastie znova napätie a môžeme čakať krátkodobo ďalšie odchody.“
„Všetky odchody svedčia o tom, že naša pravicová politická scéna v opozícii je v katastrofálnom deštruktívnom stave,“ dopĺňa Horský.
Jednotne od parlamentných volieb postupuje klub poslancov Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. „Kotlebovci majú fašizoidnú ideológiu. Majú ten amalgám, áno, monseigneur Tiso. Vedia, čo im je všetko sympatické. Naopak, odboj tisícov partizánov a vojakov slovenskej armády, ktorí bojovali proti okupácii v SNP, tak to nie. Navyše ideológiu neofašizmu skrývajú pred verejnosťou. Tí občania, ktorí ju podporujú, však väčšinou nevnímajú ideológiu. Vnímajú skôr to, že štandardné politické elity – koaličné i opozičné – nemajú dostatok dôveryhodných politických inšpirácií, a tak sú znechutení štandardnou politikou v prospech kotlebovcov, prípadne kollárovcov,“ myslí si Horský.
Koalícii by odchody nemali hroziť
Ficova vláda síce ešte pred schválením programového vyhlásenia prišla o trojicu poslancov, zvolených za stranu Sieť – Miroslava Beblavého, Simonu Petrík a Katarínu Macháčkovú, ako aj niekdajšieho podpredsedu Mosta-Híd Zsolta Simona, ale odvtedy pôsobí v parlamente viac-menej stabilne a súdržne.
Jedinou turbulenciou bol definitívny odchod strany Sieť z vládnej koalície, ktorú však v parlamente formálne zastupujú už iba dvaja poslanci: nezaradená Alena Bašistová a Zuzana Zimenová, ktorá sa stala náhradníčkou za Radoslava Procházku a pridala sa k opozičnej línii okolo poslanca Miroslava Beblavého.
Vládna väčšina má v súčasnosti formálne 79 poslancov z troch poslaneckých klubov: Smeru-SD (49), Mosta-Híd (15) a SNS (15).
Politológ Michal Horský neočakáva odchody z koalície už len z titulu, že sú to poslanci reprezentujúci vládnu väčšinu, a teda vládny program. K dlhodobej stabilite poslaneckého klubu najsilnejšej vládnej strany poznamenal: „Nie je dôvod utekať. Má záruku, že aj v budúcnosti sa tá strana oňho postará. Treba to vnímať aj v historickom kontexte. Klub Smeru, keď sa vyčlenil z SDĽ, tak to bolo čisto komunistické podhubie. Ľudia vedeli, že ak chcú v nových pomeroch uspieť, musia držať pokope.“
