Tzv. dublinský systém stanovuje, že každý migrant alebo utečenec musí požiadať o azyl v prvej krajine Európskej únie, do ktorej vstúpi. Ale toto pravidlo bolo na začiatku migračnej krízy porušené Nemeckom, kde mohli státisíce migrantov z krajín Blízkeho východu a Afriky požiadať o azyl, aj keď do EÚ vstúpili v inej krajine. Spochybnenie dublinského systému neskôr viedlo k pozmeňujúcim návrhom.
Na stole je tak teraz Dublin IV, ktorý počíta so zlučovaním rodín súčasných azylantov a ktorý podľa jeho kritikov fakticky znamená tiež trvalé prerozdeľovanie. Napokon nemecká vláda sa proti Dublinu IV otvorene stavia a obáva sa najviac práve toho, že by krajina musela v budúcnosti prijímať ešte viac migrantov. Ak by napríklad migrant vstúpil do EÚ cez Bulharsko, ale svoju rodinu by mal v Nemecku, musel by o azyl požiadať práve tam.
Za uspokojivé riešenie nepovažujú politici ani súčasné pravidlá dublinského systému. Už len preto, že bol v ostatných mesiacoch obchádzaný. A to nielen Nemeckom. Podľa bulharského premiéra Bojka Borisova dublinský systém rozdeľuje Európu. „Dublinský systém nefunguje tak, ako by sme potrebovali. Pevne však verím, že prostredníctvom ďalších rozhovorov nakoniec nájdeme kompromis,“ uviedol premiér krajiny, ktorá uplynulé tri mesiace predsedá EÚ.
Borisov v pondelok uviedol, že Európska únia by mala venovať väčšiu pozornosť ochrane svojich vonkajších hraníc. „Vstupovať na územie Európskej únie by malo byť naďalej možné len cez oficiálne hraničné priechody. Okrem toho by sme mali budovať strediská mimo územia EÚ, ako napríklad v Turecku či v Líbyi, kde by mohli byť žiadatelia o azyl ubytovaní dovtedy, než bude ich žiadosť vybavená príslušnými úradmi,“ cituje Hlas Ameriky bulharského politika.
Hlas Ameriky cituje aj českého premiéra Andreja Babiša, ktorý počas stretnutia s Borisovom v Sofii zopakoval, že Česká republika zastáva v oblasti migračnej politiky rovnaké postoje ako ostatní členovia Vyšehradskej štvorky. „Je dostatočne známe, že sa staviame proti kvótam na prerozdeľovanie utečencov. Veríme, že za bulharského predsedníctva by sme sa mohli posunúť bližšie k riešeniu tohto problému.“
autor: Josef Provazník
