Vývoj situácie na Blízkom východe a v severnej Afrike v ostatných rokoch je podľa Lavrova dôkazom, akí nekompetentní a neprofesionálni sú ľudia, ktorí sú za súčasnú situáciu zodpovední.
Centrum svetovej moci je však čím ďalej, tým viac ohrozené silnejúcimi ekonomikami, ako sú Čína, India a Brazília. Ekonomická sila týchto oblastí sa v budúcnosti premietne aj na ich politickej moci.
Západné štáty sa, bohužiaľ, stále snažia udržať si svoje výsostné postavenie a pre to sú zjavne ochotné urobiť takmer čokoľvek. Na začiatku tisícročia Spojené štáty spolu so svojimi partnermi z NATO vnikli do Iraku a zvrhli tamojšiu vládu, pričom sa opierali o čistú lož. V tom čase na irackom teritóriu neexistoval žiadny terorizmus, nieto ešte Islamský štát. Ten sa naplno rozvinul až po americkej invázii.
Tento fakt nie je žiadnym tajomstvom; sám bývalý predseda vlády Veľkej Británie Tony Blair, ktorý v čase svojej vlády podporil amerického prezidenta Busha v jeho invázii do Iraku, nedávno priznal, že iracká invázia z roku 2003 prispela k vytvoreniu Islamského štátu.
Jedným z dôvodov americkej invázie do Iraku bola primitívna túžba usporiadať všetko tak, ako sa to Američanom práve hodilo. Zbavili sa preto sunitskej menšiny, ktorá pod Saddámom Husajnom vládla v krajine. Moc vložili do rúk šiítskej väčšine.
Problém bol v tom, že väčšina sunitov sa zo dňa na deň ocitla na ulici: boli prepustení z armády, polície a ďalších štátnych zložiek. Nikto ich nezamestnal. Väčšinu z nich predstavovali vojaci, ktorí nemali žiadne ďalšie spôsobilosti. Práve títo ľudia dnes tvoria väčšinu takzvaného Islamského štátu. Nie sú to žiadni radikáli, ale obyčajní ľudia, ktorí sa ocitli na ulici a na ktorých zapôsobila prepracovaná islamistická propaganda.
Toto je názorný príklad, ako totálna neúcta k etnickým a náboženským rozdielom irackej populácie viedla k fatálnemu omylu. Hoci predstavoval Irak pred inváziou autoritársku krajinu, bol aspoň stabilný. Teraz sa nachádza na hranici úplného kolapsu.
Podobnú situáciu vidíme v Sýrii, kde sa teroristické skupiny typu Islamského štátu, an-Nusrá a ďalších, ktoré naši západní partneri zjavne považujú za akceptovateľnú opozíciu súčasnej vlády, spájajú v bojoch proti legitímnej vláde.
Sýria nie je len moslimskou krajinou, v ktorej sa nachádza veľký počet šiítov a sunitov, ale je aj kolískou kresťanstva. V skutočnosti to neplatí len pre Sýriu, ale pre celý región Blízkeho východu, ktorý je pradomovom troch globálnych náboženstiev – islamu, judaizmu a kresťanstva, ktoré tam spoločne koexistovali celé stáročia.
Súčasný vývoj však narúša tento existujúci balans. Počet kresťanov žijúcich v regióne rapídne klesá. V Sýrii a Iraku sú už dlhodobo systematicky vyvražďovaní. To musí prestať. „Spoločne s našimi kolegami vrátane Vatikánu sa snažíme priviesť pozornosť svetovej verejnosti na neakceptovateľný protikresťanský sentiment,“ povedal Lavrov. OBSE sa už rozhodla vytvoriť špeciálnu pozíciu pre komisára pre kresťanofóbiu, islamofóbiu a judeofóbiu.
Lavrov pevne verí, že množstvo svetových problémov môže byť vyriešené len nezaujatým prístupom voči náboženským a etnickým skupinám.
Európa stratila svoje kresťanské hodnoty
Migračná kríza v Európe predstavuje novú verziu toho istého problému. Keď sa prvé skupiny migrantov nasťahovali do západnej Európy, Európania sa domnievali, že zafunguje americký model „variaceho sa kotla“. Tento koncept však v Európe zlyhal, rovnako ako aj do dneška často zlyháva v Spojených štátoch.
Migranti žijú v Európe prevažne v oddelených oblastiach a vstupujú do manželského zväzku iba s členmi svojej vlastnej komunity. Preto sa Európania rozhodli vyskúšať politiku multikulturalizmu, v rámci ktorej rešpektovali práva migrantov na život v ich vlastných komunitách a na dodržiavanie ich vlastných zvykov. Aj táto politika však zlyhala.
Príkladom toho je situácia pred pätnástimi rokmi, keď sa Európska únia rozhodla spísať ústavu, čo dostala za úlohu Európska komisia vedená bývalým francúzskym prezidentom d’Estaingom. Vo výsledku ústava prijatá nebola, ale zato bola presadená Lisabonská zmluva.
Prezident d’Estaing do návrhu ústavy napísal, že Európa má kresťanské základy. To vyvolalo mnoho sporov, lebo už v tom čase žilo v Európe veľa moslimov a ľudí s iným náboženským vyznaním. „Samozrejme, že Európa sa vyvinula ako kresťanská spoločnosť, ale teraz sme otvorení aj ďalším náboženstvám,“ hovorili kritici ústavy. To bola podľa Lavrova obrovská chyba. „Možno si spomeniete, že dokonca zakázali vyvesovať kríže na verejné budovy,“ dodal.
Lavrov je presvedčený, že keď spoločnosť zabudne na svoje vlastné morálne a duchovné korene, čoskoro sa stane ľahostajnou voči morálnym koreňom a hodnotám druhých. Presne to vysvetľuje, prečo je dnes v Európe islamofóbia na vzostupe.
