Podľa Kosača považujú oba štáty vzájomné vzťahy, teda aspoň v oblasti ropného priemyslu, za „strategické“.
„Na oboch stranách sa hovorí o tom, že vzájomné vzťahy sa budú aj naďalej prehlbovať a že medzi Moskvou a Rijádom existuje len veľmi málo sfér záujmu, v ktorých sa nezhodnú. Takúto výnimku vraj predstavuje napríklad prístup k sýrskemu prezidentovi Asadovi,“ uviedol expert.
Na druhej strane dodal, že takéto vyhlásenia však nezodpovedajú realite. „Práve s ohľadom na opačný prístup k súčasnému prezidentovi Sýrie vzniká medzi oboma štátmi mnoho trecích plôch, ktoré im bránia vytvárať strategické partnerstvo aj v ropnej oblasti,“ podotkol Kosač.
Saudská Arábia vraj navyše bez ohľadu na uzavretú dohodu s Ruskom odmietla ustúpiť od svojej stratégie udržiavania vysokej volatility cien ropy. „Nič nenasvedčuje tomu, že by sa v Rijáde chystali od tohto prístupu ustúpiť, naopak; z pohľadu na strategický plán Saudskej Arábie do roku 2030 je zrejmé, že počítajú v budúcnosti s cenou okolo 30 dolárov za barel ropy. To je pre Rusko, samozrejme, neakceptovateľné.“
„Tých rozdielnych pozícií je, pochopiteľne, viac: ide najmä o Asada a ruské, ako o tom hovoria v Saudskej Arábii, vtrhnutie do Sýrie či o neochotu rokovať zo strany Moskvy s tými, ktorých v Rijáde nazývajú ,umiernenou opozíciou‘,“ poznamenal expert. Z pohľadu Moskvy sú títo „predstavitelia umiernenej opozície“ prostými teroristami.
Ďalší problém predstavuje podľa experta „často sa meniaca pozícia Ruska voči Jemenu; a to, čo je z pohľadu Rijádu úplne najhoršie, je ruská snaha rozvíjať vzťahy s Iránom, ktorý je pre Saudskú Arábiu jedným z hlavných oponentov v regióne“.
„Toto všetko znamená, že obe strany síce vyhlasujú, že dochádza k vzájomnému politickému zbližovaniu, ale realita je dosť odlišná,“ uviedol politológ.
Vzájomné rozdiely vraj navyše nepanujú iba na politickej úrovni. Nedávno sa v meste Groznyj uskutočnil kongres moslimských teológov, v závere ktorého prijali fatvu (dobrozdanie, pozn. red.), ktorú schválil aj najvyšší mufti Čečenskej republiky a s najväčšou pravdepodobnosťou aj Ramzan Kadyrov.
V tejto fatve sa hovorí o tom, že vahhábizmus a všeobecne salafizmus sú smery, ktoré nemajú žiadne spojenie s islamom. Pritom salafisti utvárajú veľmi široký okruh spojencov Saudskej Arábie. Podľa niektorých údajov sa dokonca tretina všetkých moslimov v regióne riadi tou či onou doktrínou salafizmu, to znamená doktrínou, ktorá pripomína nutnosť navrátenia „zlatého veku islamu“.
„V Rijáde vnímali túto fatvu, ktorú prijali v meste Groznyj, ako veľmi silnú urážku, a to najmä zo strany Kadyrova ako lídra ,moslimského regiónu v Rusku‘, od ktorého si sľubovali prípadnú pomoc v prenikaní saudských investícií na ruský trh.“
Ďalší významný bod v agende rusko-saudských vzťahov už od začiatku tretieho tisícročia predstavuje záujem Rijádu o ruské zbrane.
„Za ostatných niekoľko rokov dosiahli v tejto oblasti niekoľko dohôd, ale nakoniec z toho nič nebolo. Ako je známe, Saudskej Arábii to však až tak vadiť nemusí, pretože je veľmi úzko napojená na Spojené štáty, a tak má prístup k ich technológiám. Navyše dováža zbrane aj z Francúzska a nedávno uzavrela dohodu s mnohými štátmi Ázie,“ uviedol politológ.
Čo sa týka vojny v Sýrii, šéf saudského ministerstva zahraničia nedávno v rozhovore pre britskú BBC vyhlásil, že ak zlyhá súčasný plán, v Sýrii dôjde k saudskému „plánu B“. O čo presne ide?
„Už nejaký čas sa v saudských médiách objavujú názory o tom, že Saudská Arábia by mala vyslať do Sýrie niekoľko svojich vojenských jednotiek, aby prevrátila balans síl v prospech protiteroristickej koalície.“
„Vyslanie väčšieho kontingentu sa však očakávať nedá; myslím si, že v Rijáde sa zmôžu maximálne na nejaké symbolické gesto, ako to bolo pri prvom izraelsko-palestínskom konflikte v rokoch 1948 a 1949. Vtedy Saudská Arábia vyslala na pomoc protiizraelskej koalícii 100 svojich mužov.“
