Moldavsko – bývalá sovietska republika v ohnisku zápasu o vplyv medzi Ruskom a Západom – uvedenú skupinu vyhostilo 29. mája. Tamojšia vláda tento krok nevysvetlila, podľa vyjadrenia premiéra Pavela Filipa však mala naň “dobré dôvody”.
Nemenované zdroje, ktoré sú oboznámené s týmto prípadom, uviedli pre Reuters, že vyhostení diplomati údajne pracovali ako utajení agenti ruskej Hlavnej správy rozviedky (GRU). Predpokladá sa, že vykonávali nábor bojovníkov z Gaugazska, autonómnej oblasti na juhu Moldavska, ktorej obyvateľstvo turkického pôvodu je proruské a odmieta zbližovanie s EÚ.
Uvedené zdroje nespresnili, akým spôsobom alebo z akého dôvodu mali Rusi verbovať bojovníkov v Gaugazsku, ako ani ich predpokladaný počet. Na Gaugazov, ktorí sa zapájajú do bojov na východe Ukrajiny, údajne upozornila Moldavsko ukrajinská štátna bezpečnostná služba (SBU).
Reuters získané informácie nedokázal nezávisle overiť a nezískal ani vyjadrenia ruských ministerstiev zahraničných vecí a obrany. Hovorkyňa moldavského rezortu diplomacie na otázku tejto agentúry, či boli vyhostení Rusi spolupracovníkmi GRU, odpovedala, že išlo o diplomatov.
Moskva predtým opakovane odmietla obvinenia Západu, že poskytuje výzbroj a bojovníkov proruským povstalcom na východe Ukrajiny.
Podľa zdrojov agentúry Reuters sa moldavská spravodajská služba domnieva, že naverbovaných bojovníkov z Gaugazska najskôr posielali do neidentifikovaného polovojenského výcvikového tábora v Rostovskej oblasti na juhu Ruska. Agentúra v tejto súvislosti uvádza, že spolu s ruskými médiami zhromaždila dôkazy o tom, že Rusko využívalo v tejto oblasti na výcvik dobrovoľníkov pre boje na východe Ukrajiny najmenej dva tábory.
Rusko v reakcii na vyhostenie svojich diplomatov z Moldavska ešte v máji pristúpilo k recipročnému kroku, pričom ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo nádej, že Kišiňov uzná “kontraproduktívnosť” takéhoto “nepriateľského konania”. Objavili sa úvahy, že Moldavsko vyhostilo ruských diplomatov v rámci roztržky medzi proeurópskymi predstaviteľmi tamojšej vlády a proruským prezidentom Igorom Dodonom, ktorý sa ujal funkcie v decembri.
