Ministri obrany NATO očakávajú od Mattisa uistenie o záväzkoch USA voči NATO po tom, ako americký prezident Donald Trump po svojom zvolení do funkcie označil alianciu za “zastaranú” a pohrozil znížením americkej podpory pre NATO, ak ostatní spojenci nezvýšia svoje výdavky na obranu. Tie sú stanovené na najmenej dve percentá HDP.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok pred novinármi uviedol, že je “presvedčený”, že tieto dvojdňové rokovania potvrdia “význam transatlantických väzieb”, a vyzval členské krajiny aliancie, aby upokojili USA postupným zvyšovaním svojich výdavkov na obranu.
Podľa údajov NATO v roku 2015 iba štyri krajiny – Británia, Estónsko, Grécko a Poľsko – dosiahli stanovený dvojpercentný rozpočtový cieľ a vlani sa to podarilo iba Estónsku a Grécku. USA dlhodobo nesú najväčšiu finančnú záťaž v rámci fungovania aliancie.
Ďalšou tematickou oblasťou ministerských debát je vyššia miera zapojenie NATO do boja proti terorizmu, najmä proti skupine Islamský štát (IS).
Spojené štáty a juhoeurópske krajiny žiadajú väčšiu angažovanosť aliancie v boji proti terorizmu. NATO bolo doteraz len okrajovo zapojené do boja proti Islamskému štátu – poskytovaním logistickej a leteckej podpory.
Ministri budú rokovať aj o zriadení koordinačného centra aliancie v talianskom Neapole, ktoré by malo analyzovať informácie z krajín, ako sú Líbya, Sýria a Irak. V rámci bruselských rokovaní ministrov dôjde aj k podpisu dohody medzi Českou republikou a Slovenskom o vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá by mala začať platiť od polovice tohto roku.
