Na pôde Pražského literárneho domu autorov nemeckého jazyka sa v spolupráci so Spolkom akademikov Židov konala prednáška Tomáša Kociána, ktorý v súčasnosti vedie misie Človeka v ohrození v Sýrii. Sám Kocián sa pohyboval rok na hraniciach Sýrie a Turecka, preto má dobrý obraz o tom, čo sa tam vlastne deje.
Na úvod Kocián hovoril priamo o pôsobení Človeka v ohrození v Sýrii s tým, že organizácia sa nestará iba o utečencov v utečeneckých táboroch, ktorí podľa neho predstavujú tak 10 až 15 percent z celkového počtu vysídlených ľudí. V súčasnosti organizácia zabezpečuje prísun potravín pre zhruba 200-tisíc ľudí a vody pre 360-tisíc ľudí a snaží sa tiež poskytnúť deťom prístup k vzdelaniu. „Je to pomerne veľký program, z hľadiska financií ide zhruba o 30 miliónov dolárov, čo je približne trištvrte miliardy korún.“
Ako je to v skutočnosti
„Ja po tom, ako sa Sýriou zaoberám niekoľko rokov, viem, že je to vlastne alibizmus, do istej miery,“ komentoval všeobecne prijaté tvrdenie, že je nutné riešiť príčiny, nie následky. „Z hľadiska reálnej možnosti riešiť tie príčiny je to alibizmus a je to alibistické vyhlásenie, pretože tá situácia je natoľko komplikovaná, taká zložitá, že vlastne aj po roku alebo po dvoch rokoch, keď to intenzívne sledujem, mám pocit… že toho viem menej a menej a že akékoľvek riešenie v súčasnej chvíli má toľko ,ale‘…“ vysvetlil Kocián s tým, že všetko je veľmi prepletené a že ide o „sektársky konflikt“, ktorý prebieha v celom regióne.
Kocián mal po ruke aktuálnu mapu sýrskeho konfliktu, ktorá bola farebne rozlíšená a plná ikoniek, ktoré predstavovali jednotlivé armády, ich sekcie, súčasné boje a mnoho ďalšieho. Bez výkladu by sa v tom človek nevyznal.
„Tá opozícia – často sa nazýva v niektorých médiách, teraz v súvislosti s tým ruským bombardovaním, ako umiernená opozícia. Ja s ruským bombardovaním nesúhlasím, všeobecne môj postoj a vzťah k Rusku je, povedal by som, až negatívny, ale tu musím tie informácie z médií uviesť trochu na pravú mieru. O umiernenej opozícii sa tu nedá hovoriť,“ povedal Kocián a doplnil, že niekedy (ešte pred pár rokmi) možno nejaká umiernená opozícia existovala, ale dnes je názorovo bližšie k Islamskému štátu ako našim hodnotám.
„Musím uznať, že to, čo predstavujú tí hlavní hráči, ktorí kontrolujú túto oblasť, je režim, ktorý by som Sýrčanom neprial; a pre mňa osobne je to hrozne ťažké povedať, ale radšej by som Sýrčanom prial, aby boli pod kontrolou toho baasistického režimu, ktorý je pre mnohých z nich a nás ako Západ vlastne oveľa ústretovejší a pochopiteľnejší,“ povedal Kocián s tým, že nie je zástancom Asada a brutálnych praktík jeho režimu, ktoré zahŕňajú mučenie, cielené útoky na civilistov aj zločiny proti ľudskosti. Rozhodne ho však vidí ako „prijateľnejšieho partnera“ Západu ako akúkoľvek ozbrojenú mimovládnu skupinu, ktorá v Sýrii v súčasnosti pôsobí.
Kocián celú situáciu opisuje ako etnický konflikt, ktorý „kopíruje etnické hranice“ jednotlivých regiónov. Islamský štát sa totiž jednoducho šíri do väčšinovo sunnitských oblastí, nezasiahol však kurdské a šiítske územia.
Kto za koho kope
„Keď už hovoríme o tom, aké sú nesúlady v samotnej Sýrii, tak stále je ešte možné, ak existuje jednotný externý tlak, tak stále je ešte možné dotlačiť tých ľudí k nejakému usporiadaniu,“ uviedol ďalšiu časť prednášky o záujmoch jednotlivých zahraničných aktérov. „Z toho vyplýva pomerne jasne, že skrátka nemôže dôjsť k žiadnej dohode,“ konštatoval presvedčene Kocián s tým, že žiadne súčasné dohody nezahŕňajú všetkých zainteresovaných hráčov.
„Začnime Tureckom. Turecko, tam asi nikoho neprekvapí, že hlavné nebezpečenstvo a hlavnú hrozbu nepredstavuje Islamský štát, už vôbec nie opozícia, ktorej niektoré časti Turecko priamo podporuje. Najväčší nepriateľ nie je ani Asad. Sú to Kurdi, jednoznačne Kurdi,“ povedal Kocián s odkazom na súčasné boje medzi Turkami a Kurdmi, ktoré prebiehajú na kurdských územiach Turecka a ktoré sa do médií nedostanú. „Normálne tam prebieha regulárna vojna.“
„Máme tam Irán, tam je to jednoznačné,“ zhodnotil zapojenie iránskych jednotiek na strane Bašára Asada. Na rovnakej strane bojuje aj libanonské hnutie Hizballáh, a dokonca aj tisíce afganských šiítov, ktorých regrutujú iránske tajné služby. V priebehu konfliktu už údajne zomrelo 5 000 afganských šiítov. „To je Irán, ten jasne podporuje Bašára Asada a šiítov, aby sa postavili proti tej dominancii sunnitov.“
„Musíme spomenúť Saudskú Arábiu, ktorá jednoznačne podporuje tie radikálnejšie prvky opozície,“ pridal Kocián s tým, že majú priame rozpory s Iránom. Ďalej je tu potom Izrael, ktorý skôr potichu sleduje situáciu a nesnaží sa stavať na žiadnu stranu.
„Takže to sú tí blízki susedia, ale potom je tu, samozrejme, Rusko,“ dodal Kocián a podotkol, že Rusi „skrátka tú propagandu robia dobre“. Na mape ukázal, že tam, kde je na mape vyobrazená sýrska opozícia, Rusi svojim občanom tvrdia, že tam sídli Islamský štát. „V zásade Rusi nebojujú proti niekomu, oni bojujú s niekým, podporujú Asada tak, aby nepadol, pretože pre nich je to strategicky dôležitý partner v tejto oblasti.“
„No a keď sa pozriete, potom Američania v zásade vôbec nevedia, čo chcú, pretože každý polrok menia svoju stratégiu, bohužiaľ. Môžete vidieť, ako tomu regiónu nerozumejú alebo ako je pre nich hrozne ťažké sledovať nejakú jednotnú líniu,“ povedal Kocián a dodal, „je skrátka niečo iné, keď si Putin povie s partičkou kamarátov z bývalých rozviedčikov: tak a urobíme toto a toto bude naša stratégia; tak oni ju fakt môžu desať rokov implementovať.“ USA to však nedokážu a podľa Kociána je to rovnaké ako ich zásah v Afganistane. „Každú chvíľu niečo iné, pretože vždy prídu s niečím, čo nefunguje; teraz si uvedomia, že to nefunguje, tak urobia opak; ono to tiež nefunguje a to je, bohužiaľ, tak.“
Každodenný chlieb Sýrčanov
Veľký problém podľa neho nastane, keď dôjde k dobytiu Aleppa, pretože veľká časť územia príde o dodávky ropy z Islamského štátu. „Hlavní odberatelia sú vo vnútri Sýrie. Je to Asadov režim a opozičný režim. Ak príde opozícia o možnosť dodávok ropy, tak ten celý systém skolabuje. Je to generátorová spoločnosť, ak nemáte elektrinu, čo nie je zo siete, ale len z generátorov, tak nemôžete piecť ani chleba.“
„Ja vám poviem úžasnú vec, a to si nemyslím na rozdiel od nášho pána prezidenta, že je to organizovaná migrácia Moslimským bratstvom, čo je, samozrejme, úplný nezmysel, ale to, že na tom organizovaný zločin nejakým spôsobom participuje, hrá v tom významnú úlohu a podnecuje to, tak je fakt,“ uviedol Kocián s tým, že pred rokom bola cena za prevoz do Európy 8 500 dolárov. „A teraz, ja som bol minulý týždeň v Turecku a tam som sa bavil s kamarátkou, sýrskou, ktorá mi hovorila, že na Facebooku už inzerujú zimnú zľavu – a je to 800 dolárov na osobu,“ dodal. Druhý impulz, ktorý migráciu podporil, boli aj správy prvých utečencov, ktorí dorazili do Európy. Tí totiž tvrdili, že to nie je problém a prejsť sa dá. Zo Sýrie však ďalších ľudí vyháňa aj samotné uvedomenie si, že konflikt sa len tak neskončí.
Mladí silní muži a život vo vojne
Neskôr nastal priestor na otázky a hneď prvá sa týkala toho, či za migráciu naozaj môže „pozvanie“ Angely Merkelovej a prečo vlastne do Európy idú prevažne „mladí silní muži“, ktorí by mali bojovať za svoju vlasť. Kocián uviedol, že aj keď nezastáva rovnaké postoje ako nemecká kancelárka, jej vyjadrenie nemalo na migračnú vlnu žiadny efekt, pretože už prebiehala. „S kým a proti komu tam bojovať? Keby som bol ja Sýrčan z Aleppa, priemerne vzdelaný chlapík s dvoma deťmi a krásnou manželkou, tak by som bol veľmi pravdepodobne proti režimu, pretože ten veľmi brutálny, policajný režim Bašára Asada… asi by som s ním mal veľký problém. Ale že by som chcel bojovať pod čiernym práporom Jabhat al-Nusra, asi by som nechcel,“ dodal Kocián s tým, že vo finále by musel bojovať na strane radikálnych islamistov.
Nechcel by bojovať na strane radikálov proti režimu ani na strane Asadovho režimu proti radikálom. „Nechcem podporiť tento režim. Alebo tých ďalších fúzačov z tej opozície. Tak možno tých Kurdov,“ povedal Kocián s tým, že ani Kurdi však nie sú rozumní. „Môžem vás ubezpečiť, že po pár týždňoch v tom Kurdistane, keď som sa presvedčil, akí sú nejednotní… Príklad, v radoch Islamského štátu bojuje tritisíc občanov tureckej národnosti, dvetisíc z nich sú Kurdi,“ dodal Kocián s tým, že ani Kurdi nezodpovedajú svojmu kladnému mediálnemu obrazu. „Zvlášť keby som bol Arab, ako Arab by som sa ku Kurdom nepridal, takže ja by som utiekol.“
Na otázku, ako došlo k takým zľavám za služby prevádzačov, odpovedal Kocián, že s vyšším počtom ľudí prúdiacich do Európy a jednoduchšími cestami mohla klesnúť aj cena služieb. „Sýrčania nie sú chudáci,“ povedal s tým, že keď niekto nemal, mohol si požičať peniaze, a dodal, že utekajúci Sýrčania priviezli do Turecka veľké množstvo peňazí, čo napríklad viedlo k tomu, že v Gaziantepe došlo k ohromnému rastu cien nájmov.
Potom sa z davu zdvihla jedna pani s tým, že je úplne pochopiteľné, že rodiny vyšlú na cestu mladých silných mužov, pretože tí majú možnosť „vyšliapať cestu“ celej rodine, s čím Kocián súhlasil a dodal, že život vo vojne nie je taký ako vo filmoch. „Ja som bol v Aleppe, kde prosto kilometer od nás bol front, tam sa strieľalo a my sme pili kávu na ulici a fajčili. Občas to okolo nás šľahlo blízko, ale deti sa normálne hrali na ulici. Jednoducho život ide ďalej.“
Pár slov na záver
Čo sa týka optimálneho riešenia migračnej krízy, tak Kocián podotkol, že je pre utečencov oveľa jednoduchšie integrovať sa v Turecku ako v Európe, hlavné však je poskytnúť im pracovné povolenie a vzdelávanie. Zároveň by však mala Európa dať jasne najavo, že má svoje hranice, čo sa okrem iného už po sociálnych sieťach šíri aj v samotnej Sýrii. „Ten mýtus o tej Európe, ten naratív o žití v Európe sa akoby stal skutočnosťou po tých niekoľkých mesiacoch.“ Rozhodne by však prijímal iba utečencov pred vojnou. „Sami dobre vieme, že tých Sýrčanov je len 20 – 35 percent, tí ostatní sa s nimi len zviezli.“
Samotní účastníci konfliktu Človeka v ohrození pozorne sledujú. Problém totiž spočíva v tom, že Česká republika je jednou z posledných krajín, ktorá má v Damasku svoju ambasádu. To v očiach niektorých robí z Človeka v ohrození agentúru, ktorá podporuje režim Bašára Asada. Následne dodal, že pôsobí na území pod správou opozície z dôvodu, že na Asadovom území je výrazne bezpečnejšie, a teda nie je to až také potrebné.
Stanislav Spanilý, spolupracovník PL
