Redaktorka ČT ponúka desivý pohľad a zážitky z dnešného Paríža obkľúčeného no-go zónami

    0
    Teroristické útoky v Paríži (Autor: SITA)
    Spomína na rok 2009, keď prišla študovať do Paríža. Vtedy to vraj bola na prvý pohľad normálna európska metropola.
     
    Že sa do niektorých miest Paríža nechodí, pretože je to nebezpečné, vedela vraj už vtedy. „Bolo to tak nejako normálne a všetci to rešpektovali. Vo vlastnom záujme často aj úrady. Ale ako sa čím ďalej viac ukazuje, bola to kľúčová chyba,“ myslí si.
     
    A vysvetľuje, že počas rokov vznikli v Paríži a jej okolí oblasti, ktoré síce metropole úradne patria, ale reálne je to iný svet, ktorý hrá podľa vlastných pravidiel a kde nikto, kto sem nepatrí, nie je vítaný. Hovorí sa im no-go zóny.
     
    Koľko ich dnes je, nikto presne nevie. Marine Le Penová, šéfka extrémnej pravice, hovorí o stovkách. Takéto čísla sa dajú nájsť aj v štúdiách think-tanku Gatestone Institute. Francúzske úrady vraj ale lavírujú – hovoria o oblastiach rôzne, opisujú ich prídavnými menami, aby sa vyhli na ich vkus príliš tvrdému označenie.

    Nosiť krátku sukňu znamená provokáciu

    Na vlastnej koži zažila redaktorka severo-pařížske predmestie Saint-Denis. Práve tu pri Stade de France vypukli vlani novembrové atentáty a len pár ulíc odtiaľto zásahové jednotky neskôr vtrhli do domu, kde sa ukrýval strojca útokov Abdelhamid Abbaoud.
     
    Saint-Denis je súčasťou okrsku s najväčším počtom moslimov v regióne Ile de France, tiež je tu najvyššie percento prisťahovalcov – často druhá alebo tretia generácia, ale stále bez túžby po asimilácii, zato so sklonmi k radikalizácii, plynúcimi zo životnej dezilúzie.
     
    Hlavným problémom je ale podľa nej to, že francúzsky zákon tu ide niekedy bokom a miestni radšej uprednostňujú rozhodnutia svojich náboženských predstaviteľov. „Žena tu rozhodne nie je to isté čo muž. Keď som študovala v Saint-Denis na univerzite, vedenie školy študentky upozorňovalo, že krátka sukňa znamená v tejto zóne provokáciu. Tiež sme dostali odporúčanie tu na uliciach nefotiť a netelefonovať. V okolí univerzity sa totiž kradlo – fotoaparáty, mobilné telefóny, prakticky čokoľvek,“ spomína.

    Investigatívnemu novinárovi je vyhrážali smrťou

    Upozorňuje, aké ťažké je o živote v no-go zónach hovoriť. Má to dokazovať investigatívny novinár, ktorý vystupuje kvôli vyhrážkam smrťou pod pseudonymom Laurent Obertone. Zaoberá sa kriminalitou a poukazuje na skutočnosť, že práve no-go zóny ako Saint-Denis sú jej semeniskom.
     
    Oblasťou Saint-Denis ale problémy na severe len začínajú. Tiež neďalekému Sevran je lepšie sa vyhnúť. Armáda tu proti prisťahovalcom zasahovala prvýkrát už pred siedmimi rokmi. Gangy si tú vybavujú účty, úrady sa sťažujú, že v niektorých obdobiach neexistuje deň, kedy by sa tu aspoň raz nevystrelilo.

    Montmartre nie je malebnou štvrťou známu z romantického filmu

    Do problémov sa ale dá dostať aj v centrálnej časti metropoly. Montmartre, ktorý majú radi turisti, sa vraj vôbec nepodobá onej malebnej štvrti z romantického filmu o Amélii Poullainové. Naopak. Montmartre okupujú drogoví díleri – často z radov prisťahovalcov. Do Francúzska dovážajú z Maroka lacnú marihuanu. Narkomani majú v obľube tiež Les Halles – miesto, kde kedysi bývala veľká parížska tržnica. Tiež tu sa pohybujú gangy lupičov a po zotmení je bezpečnejšie sem nechodiť.
     
    Na záver redaktorka priznáva, že Paríž je dnes v obkľúčení no-go zón a celá situácia mestu prerastá cez hlavu. „To nahráva radikálnej pravici a téma zrejme do značnej miery ovplyvní budúci rok boj o prezidentské kreslo. Aj Francúzi majú iba jedny nervy a zdá sa byť len otázkou času, kedy pre nich prestane byť súčasný život v Paríži únosný,“ uzatvára svoj blog redaktorka českej verejnoprávnej televízie.
     
     
    autor: vam
    - Reklama -