Efektívna ochrana vonkajších hraníc Únie je podľa ministra Hansa Petra Doskozila súčasťou účinného boja s masovou migráciou. V tejto súvislosti šéf rakúskeho rezortu obrany navrhuje aj ďalšie opatrenia. Medzi nimi napríklad vytvorenie externých migračných pracovísk v krajinách, z ktorých prichádza najviac migrantov.
Minister Doskozil nasadil rétoriku podobnú skôr antiimigračnej strane slobodných a v rozhovore pre nemecký denník Bild uviedol, že EÚ by mala nastaviť fixný počet migrantov, ktorí budú môcť prísť do krajín Únie. Na takéto limitovanie je však podľa neho potrebná nielen efektívna ochrana vonkajších hraníc, ale aj zmena migračnej politiky.
Doskozil tvrdí, že migračná politika krajín EÚ je neúčinná a je preto nutné ju zmeniť. „Je načase ukončiť európske azylové politiky, ktoré zlyhávajú. Musíme byť k sebe úprimní a priznať si, že EÚ má obmedzené kapacity na absorbovanie migrantov. Musíme zastaviť ilegálnu imigráciu,“ tvrdí minister.
Limity na migrantov pre všetkých
Nejde pritom len o prázdne výzvy. Doskozil má podrobný plán. Podľa neho by ročné limity na migrantov prijatých do krajín EÚ mali byť odvodené od limitov členských krajín. Krajiny, ktoré takéto limity nemajú, by tak boli nútené tieto „stropy“ nastaviť.
Práve Doskozil je známym kritikom politiky otvorených dverí, ktorú presadzuje nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nemecko je totiž krajina bez limitov na prijímanie migrantov, ale s nárastom popularity AfD je volanie po ich zavedení stále naliehavejšie.
Ďalší problém, ktorý je potrebné podľa šéfa rakúskeho rezortu obrany riešiť, je systém poskytovania azylu. Ten by mal byť podľa neho prísnejší. „Musíme prehodnotiť azylový systém. Zavedenie jednotného azylového systému je nevyhnutné na to, aby sme sa mohli porátať s touto krízou,“ uviedol Hans Peter Doskozil v rozhovore.
Najväčšou zmenou v azylovom systéme by mal byť vznik akýchsi vysunutých pracovísk v krajinách, z ktorých prichádza najviac migrantov. Tým by sa predišlo tomu, aby do Európy prichádzali ľudia bez nároku na azyl. Je totiž problematické vyhostiť ich, keď už sú v EÚ, čo sa v prípade útoku na berlínske vianočné trhy ukázalo byť osudným. Tunisan mal byť mesiace pred masakrom deportovaný z Nemecka.
Zmeny azylového systému
„Mal by existovať len systém pre legálny vstup žiadateľov o azyl. Žiadosti o azyl by malo byť v budúcnosti možné podávať aj mimo krajín Európskej únie,“ tvrdí minister Doskozil s tým, že všetci migranti, ktorým bol zamietnutý azyl, by mali byť čo najrýchlejšie deportovaní do domovských krajín.
V plánoch rakúskeho ministra obrany je aj vybudovanie azylových centier v krajinách tretieho sveta, ako sú napríklad Niger, Uzbekistan či Jordánsko, zničené bombardovaním. Špeciálne školení pracovníci azylových úradov by v týchto krajinách predbežne určovali, či žiadatelia majú alebo nemajú právo na azyl v členských štátoch EÚ.
Nebolo by pritom potrebné budovať úplne novú infraštruktúru. Ako dočasné centrá na vybavovanie azylantov v krajinách tretieho sveta by mohli podľa Doskozila slúžiť existujúce zariadenia Agentúry OSN pre utečencov (UNHCR). „Blízkosť centier ku krajinám ich pôvodu už nebude nútiť ľudí cestovať až do Európy, aby požiadali o azyl,“ zdôvodnil rakúsky minister obrany.
Na rade je Brusel
Do krajín EÚ by sa tak podľa tohto návrhu dostali len tí ľudia, ktorí by mali nárok na azyl, a odpadol by tak problém s ich následnou deportáciou v prípade, že bude ich žiadosť zamietnutá. Tí, ktorí by azyl získali, by mali potom nárok na bezpečnú cestu do Európy. Nemuseli by tak využívať služby pašerákov a riskovať život.
Podľa rakúskeho ministra obrany by mali byť v budúcnosti všetky žiadosti o azyl vybavované v krajinách, odkiaľ prichádzajú migranti. „To by nadobro zničilo smrtiaci biznis, na ktorom zarábali pašeráci ľudí,“ tvrdí Doskozil.
Minister plánuje svoje návrhy predostrieť na februárovom stretnutí Stredoeurópskej obrannej spolupráce (CEDC) a pretlačiť ich chce aj priamo v Bruseli. Podobný plán však nie je novinkou. V roku 2004 prišlo s podobným návrhom na vytvorenie azylových úradov v Líbyi Taliansko, ale zablokovalo ho Nemecko a plán skrachoval.
Rakúsko pritvrdzuje migračnú politiku od vlaňajška a v trende chce, zdá sa, pokračovať. Antiimigračné nálady u našich západných susedov rastú a vláda vlani stanovila maximálny počet prijatých azylantov na 37 500. K tomuto kroku pristúpili Rakúšania potom, keď v roku 2015 prijali viac ako 90 000 žiadateľov o azyl.
- Reklama -
