Čečenci, Islamský štát, teroristi zo severokaukazských „kalifátov“, sýrske skupiny napojené na al-Káidu, teoreticky aj extrémistické bojové oddiely ukrajinských nacionalistov. Zoznam ruských nepriateľov sa rozširuje.
Prezident Vladimir Putin síce v uplynulých dvoch rokoch opäť vytvoril zo svojej krajiny globálnu vojenskú mocnosť, ale súčasne narobil Rusom toľko nepriateľov, koľko už dlho nemali, píše Palata.
Zásah ruského letectva a vojakov v Sýrii po boku tamojšieho prezidenta Baššára Asada, ktorý zmenil pomer síl na bojisku a zvrátil iniciatívu na stranu sýrskej vlády, bol na jednej strane veľkým mocenským ťahom. Na druhej strane však brutalita ruského bombardovania pri dobývaní Aleppa a ďalšie kroky ruských síl, pri ktorých sa na počty obetí nehľadelo, urobili z Ruska nepriateľa aj medzi Sýrčanmi, ktorí dovtedy nemali o Moskve ani poňatia, upozorňuje ďalej Palata.
Islamský štát už vlani v lete vyzval na „svätú vojnu“ svojich stúpencov proti Moskve. „Počuj, Putin, prídeme do Ruska a zabijeme vás vo vašich domovoch. Bratia, vykonajte džihád, zabíjajte ich a bojujte proti nim,“ hrozilo v auguste video IS, pripomína Palata.
Téme sa v utorkových Lidových novinách venuje aj ich komentátor Zbyněk Petráček.
Okrem iného poukazuje na to, že ide o prvý výbuch v srdci Ruska po siedmich rokoch, keď sa prezident Putin ohradzoval voči Západu a liberálnej demokracii. „Tá éra mala okrem iného doložiť, že autoritatívny režim zaistí väčšie bezpečie ako liberálny Západ. Teraz sa ukázalo, že to tak úplne neplatí. To nie je výkrik víťazoslávy, len konštatovanie faktu,“ uzatvára svoje zamyslenie Petráček.
