“Slovensko podporuje ambície Turecka stať sa členom EÚ. Pamätáme si veľmi dobre, ako Turecko bolo nápomocné v čase našej integrácie do Severoatlantickej aliancie a dnes sme zase pripravení pomôcť našimi skúsenosťami, naším vplyvom, aby Turecko dosiahlo svoj deklarovaný cieľ stať sa členom EÚ,” konštatoval Lajčák.
Ďalšou témou rozhovorov boli vzťahy Turecka a EÚ. Všetci sú si podľa Lajčáka vedomí, že proces nie je jednoduchý a je do značnej miery zablokovaný. S tureckým partnerom hovoril aj o tom, ako opätovne obnoviť dôveru medzi Tureckom a EÚ a naštartovať proces negociácií.
Zároveň však zdôraznil, že členstvo v EÚ nie je zásluhové, je založené na splnení veľmi prísnych a náročných kritérií. Avšak krajina, ktorá deklaruje svoj záujem a ktorá ich splní, by mala mať možnosť vstúpiť do EÚ. Slovensko je podľa ministra otvorené, podporuje proces rozširovania EÚ.
“Sme za to, aby vzťahy medzi EÚ a Tureckom boli založené na konkrétnom plnení kritérií, viac než na reakciách na mediálne a iné vyjadrenia z oboch strán,” poznamenal Lajčák. Ocenil, že migračná dohoda z marca 2016 je rešpektovaná. “Podporujeme udelenie bezvízového štandardu Turecku taktiež za podmienky splnenia kritérií.”
Obaja politici sa venovali aj cyperskej otázke, Rusku, Ukrajine, dotkli sa i témy Blízkeho východu.
Turecký minister potvrdil, že aj počas stretnutia so slovenským premiérom Robertom Ficom sa zhodli na tom, že v rámci bilaterálnych vzťahov nie sú otvorené otázky. “Využijeme aktuálne mechanizmy medzi oboma krajiny, aby sme zvýšili vzájomný obrat zahraničného obchodu,” zdôraznil Čavušoglu.
Ocenil podporu Slovenska a osobnú angažovanosť ministra Lajčáka. “Privítame konštruktívnu kritiku a pripomienku z vašej strany. Vieme, že sa za tým nič neskrýva,” dodal. Štvrtkové stretnutie tureckého prezidenta Recept Tayyipa Erdogana s predstaviteľmi EÚ označil za veľmi užitočné a plodné. Myslí si však, že k Turecku by sa malo pristupovať ako k rovnocennému partnerovi.
Čavušoglu si uvedomuje, že aj Turecko má svoje povinnosti, tie by si však mala plniť aj EÚ nielen voči jeho krajine, ale napríklad aj voči západnému Balkánu. “Na to, aby sa EÚ stala globálnym aktérom, mala by revidovať niektoré zo svojich nefunkčných politík,” dodal.
