Predsedovia pravicových strán Procházka a Bugár si za tento svoj počin vyslúžili pomenovania ako judáš či zradca. Okrem vlny prekvapenia, pohoršenia až odporu, ktorá sa prehnala pravicovým spektrom politickej scény, sa s rovnakou intenzitou a možno ešte aj s väčšou prehnala vlna odporu v radoch ich voličov. Teda, niektorých…
O frustrácii voličov hovoria prvé povolebné prieskumy, v ktorých sa Pocházkova Sieť roztrhala na márne kúsky. Až tak, že by sa nedostala ani do parlamentu. Most však týmto tendenciám nepodľahol. O dôvodoch takéhoto rozdielu sa pre Aktuality.sk vyjadril politológ Grigorij Mesežnikov.
Podľa Mesežnikova sú tri rozdiely medzi Procházkom a Bugárom.
Zatiaľ čo Bugár pôsobí dlho na politickej scéne s imidžom nekonfliktného politika, ktorý pred voľbami spoluprácu so Smerom nepotvrdil, ale ani nevyvrátil, Procházkovo meno je v povedomí voličov iba posledných šesť rokov a jeho vyjadrenia k spolupráci so Smerom boli zmätočné. Na dôvere u svojich voličov mu určite nepridala ani jeho neschopnosť vysvetliť, či sa zúčastnil, alebo nezúčastnil rokovania na úrade vlády s Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom.
Po rozhodnutí šéfa Siete spolupracovať so Smerom zo strany odišlo viac ako 200 členov. “Tieto odchody vytvorili dojem nestabilnej strany, ktorá ma problémy,” konštatuje politológ. Naopak, Most ostal až na Zsolta Simona súdržný. Posledný rozdiel vidí Mesežnikov v tom, že Most-Híd má ustálené štruktúry a pevnejšie puto s voličmi. „Sieť je úplne nová strana, ktorá si asi ešte nevytvorila takú mieru lojality s voličmi, aby jej umožnila dlhodobé udržanie,“ hovorí Mesežnikov.
