Zaujímavý a pragmatický pohľad na utečeneckú krízu predstavil v rozhovore pre portál Aktualne.sk Jacques Rupnik, ktorý je profesorom na belgickej College of Europe a francúzskej Sciences-Po. Odborník na strednú a východnú Európu sa zamýšľa aj nad tým, prečo práve krajiny Vyšehradskej štvorky tak razantne odmietaj prijímanie utečencov, keď to boli práve oni, kto v histórii utekali za hranice, kde hľadali lepšie zárobky, istoty a bezpečie.
Skôr ako dôsledkami sa treba podľa niektorých odborníkov zaoberať príčinami vzniku utečeneckej krízy. Tie vidia viacerí v konfliktoch, ktoré zmietajú Blízkym východom a najmä Sýriou. V krajine vedenej prezidentom Bašárom Asadom vládne už štyri roky občianska vojna, ktorú podľa Rupnika spôsobili represívne opatrenia, ktorými režim reagoval na demonštrácie za odstúpenie prezidenta Asada. „Keď nastúpila arabská jar a značná časť obyvateľstva žiadala pacifickým spôsobom demokratické zmeny, zvolil veľmi tvrdú represiu. Akcia sýrskej armády voči obyvateľstvu mala vtedy na svedomí 250-tisíc mŕtvych,“ uvádza Rupnik. Profesor však dodáva, že je tu aj druhá strana mince a tou je fakt, že ľudia v núdzi nedostali včas pomoc. „Ponúkla sa teda z inej strany a prišla od džihádistov, ktorí si dnes hovoria Islamský štát. Títo boli na začiatku podporovaní Saudskou Arábiou a Tureckom,“ tvrdí Rupnik.
Stredná Európa je iná
Odborník na strednú a východnú Európu definoval aj problém, ktorý majú krajiny Vyšehradskej štvorky s prijímaním utečencov a vysvetlil ho na porovnaní dvoch rôznych prístupov ku konceptu národnosti. V tomto prípade použil, ako príklad Francúzsko. „Najskôr vznikol štát a ten má obyvateľstvo. Kto je obyvateľom, má nárok na občianstvo a nik sa nepýta, akého pôvodu sú jeho rodičia. Má rovnaké práva a povinnosti. Ale tento koncept občianstva a štátu, občianskeho národa, v strednej Európe nikdy neexistoval,“ uvádza. Rupnik tvrdí, že takýto „francúzsky“ koncept národnosti v krajinách V4 chýba a prevláda tu nemecký národnostný koncept. „Národ sa podľa neho definuje určitou kultúrnou identitou, jazykom, prípadne náboženstvom. To bolo typické pre národy, ktoré dlho nemali svoj štát. Ten im vznikol až po rozpade ríší,“ tvrdí Rupnik.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU
