Irán je dlhodobo označovaný za nepriateľa Západu, a to aj napriek tomu, že sa v jadrovej oblasti podarilo dosiahnuť aspoň čiastočné dohody. Po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu sa však postoj Washingtonu voči Teheránu dramaticky zmenil a nový prezident USA hrozí, že krehkú dohodu s Iránom zruší.
Pred katastrofickým scenárom, ktorý by sa vraj mohol začať odvíjať v prípade Iránu, varuje emeritný profesor prestížneho MIT Noam Chomsky v jednom z nedávnych rozhovorov pre portál Democracy Now. Známy kritiky USA a uznávaný odborník na zahraničnú politiku tvrdí, že Trumpova administratíva urobila za prvých 75 dní vlády viacero krokov, ktoré zvýšili potenciálnu hrozbu vypuknutia vojny proti Iránu.
Democracy Now na úvod rozhovoru s Chomským pripomína, že Trump zaradil Irán na zoznam krajín, ktorých občanov sa týkali oba dočasné zákazy cestovania na územie USA, a navyše už ako kandidát na prezidenta hovoril o zrušení veľmi ťažko vyrokovanej dohody medzi USA a Iránom.
Chomsky odpovedal okrem iných aj na otázku od jedného z čitateľov Democracy Now, ktorý sa pýtal, prečo USA dláždia potenciálnu cestu na vojnu s Iránom, keď ústami ministra obrany Jamesa Matisa vyhlasujú, že Irán je najväčšou hrozbou pre mier. Chomského odpoveď sa nesie v duchu jeho dlhoročnej kritiky USA.
Najväčšia hrozba: USA?
„Aj počas Obamových vlád bol Irán považovaný za najväčšiu hrozbu pre svetový mier a to sa opakuje znova a znova,“ vyhlásil Chomsky. Profesor z amerického MIT (Massachusetts Institute of Technology) citoval Baracka Obamu, ktorý na adresu Iránu svojho času povedal, že „všetky možnosti sú otvorené“, a to podľa Chomského znamenalo, že USA mohli použiť aj jadrové zbrane a ospravedlnili by to bojom proti ohrozovateľovi mieru.
Podľa Chomského však nezáleží len na tom, čo tvrdia Spojené štáty, ale aj na tom, koho považuje za najväčšiu hrozbu pre mier zvyšok sveta, a kladie si rečnícku otázku, ktorá krajina to je. „Vieme to z amerických prieskumov Gallupovho inštitútu, sú to Spojené štáty. Žiadna taká väčšia hrozba blízka tomu. Pakistan je druhý, ale nižšie. Irán sa takmer nespomína,“ vysvetľuje profesor.
„Prečo je tu (v USA) považovaný Irán za najväčšiu hrozbu pre svetový mier? No preto, že máme na to autoritatívnu odpoveď od spravodajských služieb, ktoré poskytujú Kongresu pravidelne správy o globálnej situácii. Pred pár rokmi ich správy hovorili, samozrejme, aj o Iráne a boli konzistentné. Hovorili o tom, že Irán má nízke výdavky na zbrojenie aj na pomery regiónu, teda oveľa nižšie než Saudská Arábia, Izrael a ďalší,“ pripomína Chomsky.
Stratégia Iránu je teda podľa Chomského defenzívna aj na základe správ predkladaných americkému Kongresu tajnými službami USA. Je preto na mieste otázka, prečo je táto krajina považovaná za najväčšiu hrozbu pre svetový mier. „Spravodajské služby pred rokmi z týchto informácií (o defenzívnom postoji Iránu) vyvodili, že ak Teherán vyvíja jadrové zbrane, čo nevieme, ale ak to robí, tak tento postoj bude súčasťou zastrašovacej stratégie,“ vysvetľuje profesor.
Podľa Chomského sa treba pýtať, prečo sa Izrael a USA tak veľmi obávajú Iránu, a poskytuje aj možnú odpoveď. „Kto sa bojí odstrašovania? Tí, ktorí chcú použiť silu. Tí, ktorí chcú mať voľnú ruku na použitie sily a obávajú sa prípadného zastrašenia. Takže áno, Irán je najväčšou hrozbou pre svetový mier, pretože môže odradiť USA od použitia sily,“ tvrdí.
Osemdesiatosemročný profesor z MIT je známy svojou kritikou americkej politiky, a to nielen tej zahraničnej. Desaťročia prednáša o politike, lingvistike a sociálnych témach. Patrí k najväčším mysliteľom a kritikom Spojených štátov. V súčasnosti stále publikuje a poskytuje rozhovory.
Celý text v angličtine nájdete TU.
- Reklama -
