Povedať dnes v europarlamente niečo o Bohu je politicky nekorektné, rozhorčuje sa Škripek

13.8.2017 6:00

Z PROFILU Istanbulský dohovor, migranti na brehoch Talianska aj budúcnosť Európskej únie po brexite. Na tieto aj ďalšie témy ste sa vy čitatelia zaujímali o názory europoslanca Branislava Škripeka. Prečítajte si jeho odpovede na vaše otázky.

Povedať dnes v europarlamente niečo o Bohu je politicky nekorektné, rozhorčuje sa Škripek
Foto: branislavskripek.sk
Popis: Branislav Škripek

Čitateľa vystupujúceho pod prezývkou Shark zaujímalo, či je podľa Škripeka Istanbulský dohovor a jeho ratifikácia prínosom pre našu spoločnosť. Ako takzvaný Istanbulský dohovor je známy dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Čitateľ Shark zároveň vyjadril pochybnosti, či nejde len o snahu LGBTI tlačiť na jeho ratifikáciu, aby sa presadila rodová rovnosť, a členským štátom to nanútia potom prijať ako celok. Pripomenul tiež, že Istanbulský dohovor neratifikovali zatiaľ ani Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko či Veľká Británia.

„Istanbulský dohovor (ID) obsahuje pojmy genderovej ideológie. Preto sa s ním ani ja a ani iní konzervatívne orientovaní ľudia nedokážu stotožniť,“ odpísal čitateľovi Škripek a pokračoval, „treba však povedať, že ID poukazuje aj na to, že treba pomáhať osobám, ktoré majú násilné správanie. Dalo by sa tam nájsť aj ďalšie dobré veci.“

„ID však ratifikovalo aj Turecko, ktoré len prednedávnom chcelo prijať zákon, ktorý by istým spôsobom oslobodzoval páchateľa, ktorý znásilní ženu. Stačilo, aby si ju zobral za manželku, a už potom malo byť všetko O. K.,“ upozornil europoslanec. „A takýto zákon chceli predložiť do parlamentu. Pýtam sa preto, skutočne ID dokáže pomôcť týraným ženám? Lebo minimálne v Turecku to nedokázal. Turci nakoniec spomínaný zákon stiahli, ale až po silnom medzinárodnom tlaku,“ uzavrel.

Turecko a EÚ

Na spomínané Turecko sa pýtal poslanca ďalší z čitateľov vystupujúci pod prezývkou Jarry. Ten napísal, že súhlasí so Škripekom v tom, že krajina v žiadnom prípade nepatrí do EÚ spoločensky a ani geopoliticky, a opýtal sa, aká je v súvislosti s touto témou atmosféra v EP, aký názor prevláda na pôde parlamentu na prijímanie Turkov do Únie.

„Europoslanci sa k tomu vyjadrili na júlovom zasadnutí EP. Uznesenie o Turecku žiadalo zmrazenie prístupových rokovaní s krajinou. Bolo schválené 477 hlasmi, proti bolo okolo 60 poslancov a okolo 90 sa zdržalo. Sme proti tomu, aby dnešné Turecko bolo súčasťou EÚ, to Turecko, ktoré v súčasnosti nezaručuje dodržiavanie základných práv a slobôd,“ odpovedal politik.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR

„Avšak naša slovenská vláda si to nemyslí. Podporuje vstup Turecka do EÚ. Kritizoval som vládu za ich postoj. Pán minister Lajčák mi odpovedal v podobe dvojstranového listu, ktorého obsahom sú rôzne diplomatické argumenty, ktoré mi mali pomôcť rozšíriť môj obzor, ako mi pán minister adresoval. Tie podľa mňa neodpovedajú na súčasné skutočné alarmujúce dianie v Turecku,“ poukázal Škripek a odkázal čitateľa priamo na ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý zrejme dokáže podať k tejto téme viac informácií.

JUDr. Miroslav Lajčák

  • BPP
  • minister zahraničných vecí a európskych záležitostí

Hovoriť v europarlamente o Bohu je politicky nekorektné

Ako na europoslanca, ktorý je v centre diania, sa so svojou otázkou súvisiacou s EÚ obrátila na Škripeka aj čitateľka podpísaná ako ludmilka. Tú zaujímalo, či podľa neho prežije Európska únia a či by bolo nakoniec zlé, keby neprežila. Podľa nej totiž na začiatku spájania sa do EÚ bol ako hlavný cieľ, aby sme sa mali dobre ekonomicky a aby sme zamedzili vzniku vojenského konfliktu, no dnes sa zdá, že priority Únie sú niekde inde.

„Milá Ľudmila, začiatky neboli len o prosperite a zamedzeniu vojnových konfliktov. Politici hľadali spôsob, ako medzi krajinami vytvoriť spoločenstvo, puto, ktoré ich spojí a pomôže im v riešení problémov,“ napísal poslanec. „Kresťanskí politici sa na úplne prvotnom začiatku EÚ spolu modlili, čítali si Bibliu a zdieľali sa. Dnes povedať niečo v Európskom parlamente o Bohu je politicky nekorektné! A nielen to! Prirodzené hodnoty sú nahradzované pseudohodnotami, ktoré môžu uvrhnúť do nešťastia nielen rodiny, ale aj celú našu civilizáciu,“ rozhorčil sa Škripek ďalej vo svojej odpovedi.

„Vidím preto cestu pre EÚ – prinavrátenie sa k Bohu. Think-tank Sallux, ktorý patrí do ECPM, kde pôsobím ako predseda, vypracoval návrh reformy pre EÚ. Základná myšlienka v podstate hovorí to isté, čo vy: zdravé a férové ekonomické vzťahy založené na rovnosti a spravodlivosti. Ak chceme mať silnú Európu, musíme mať silné národy. Ide o návrh nie unijného – politického, ale konfederatívneho usporiadania,“ predniesol svoju víziu konzervatívec.

Kým je možnosť, kvótam sa bráňme

Medzi otázkami čitateľov sa objavila aj téma migrácie. Čitateľ Marek poukázal na to, že „vlna migrantov do Talianska vôbec neslabne a vlastne sa ani niet čo čudovať, keďže ide o dobre organizovaný a výnosný obchod pre zainteresovaných“, a zároveň napísal, že má pocit, že jediné, čo v EÚ funguje, je starosť o LGBTI a dovozová turistika inžinierov, akademikov, docentov, jadrových fyzikov a pod. Preto poprosil europoslanca, či mu to dokáže vysvetliť a či to nemôže byť aj tak, že niekto v Bruseli má z tohto dovozu akademikov vlastný prospech.

„Marek, neverím konšpiračným teóriám. Samozrejme, sú takí, ktorí príchod migrantov vítajú a vidia v ňom riešenie demografickej zimy. Koniec koncov, takto to funguje už desaťročia,“ píše Škripek a pokračuje, „do vyspelých krajín sa dostanú v prvom rade vzdelaní, talentovaní a pod. Spor medzi členskými štátmi je v tom, či migračnú vlnu, ktorú niektoré krajiny (ako je napr. Nemecko) bezpodmienečne prijímajú, majú právo nanucovať štátom, ktoré s tým nesúhlasia. Pokým je možnosť, bráňme sa, protestujme. To robím a budem robiť aj naďalej na pôde EP. Ľudia sa však presúvali vždy.“

Migranti cestujúci do Talianska Zdroj: TASR

Škripek podotkol, že EÚ dáva nemalé finančné prostriedky Taliansku a ďalším krajinám na zvládnutie utečeneckej krízy. „V Taliansku sme boli z EP monitorovať využitie týchto zdrojov.  Odhalili sa aj korupčné škandály a zodpovední sa postavili pred súd. Obávam sa, že ak by slovenská vláda dostala také financie a k takému problému, aký majú oni, tak by boli rozkradnuté a nikto by neniesol za to zodpovednosť. Lebo by bolo vyhlásené, že skutok sa nestal...“ uviedol.

„Upracme si najprv pred vlastným prahom a nevoľme už viac politikov, ktorí nám rozkrádajú krajinu. Zo Slovenska utekajú múdri, šikovní a vzdelaní ľudia. Obávam sa, že príde tá doba, keď do našej krajiny budeme musieť zabezpečiť príchod ľudí zo zahraničia, lebo nebudeme mať dostatok odborníkov na vykonávanie činností nevyhnutných pre chod krajiny. Preto by sme v prvom rade mali bojovať proti akejkoľvek migrácii zdravou demografiou, ktorá bude výsledkom dobrej rodinnej politiky a ochrany života,“ zhodnotil Škripek.

Brexitom si Briti vážne poškodili

Na pretras sa dostala aj otázka brexitu. Čitateľka Sarah položila poslancovi otázku, či je vôbec možné, že by nedošlo k brexitu aj napriek vôli ľudu Spojeného kráľovstva. Zároveň podotkla, že liberáli chcú po ukončení rokovaní o odchode z EÚ ešte raz iniciovať referendum, a či to nie je hazardovanie s vôľou občanov EÚ.

„Veľa dobrých vecí som sa v politike naučil od Britov. A aj to, že oni si skutočne ctia vôľu občanov. Preto si myslím, že plne budú rešpektovať referendum občanov, ktoré  rozhodlo pre brexit,“ myslí si Škripek. „Vidno to aj na postoji premiérky Mayovej, ktorá bola osobne  proti brexitu, ale rešpektuje vôľu občanov a robí všetko pre to, aby brexit prebehol pre Britov čo najlepšie,“ uviedol príklad poslanec.

„Iné je však pýtať sa na dôvody a priebeh referenda a či to ich krajine prinieslo stabilitu, pokoj a rozvoj. Zatiaľ je odpoveď negatívna. Neprinieslo. Ukázalo sa, že ľudia v krajine stoja názorovo pol na pol proti sebe, že kampaň za brexit bola značne demagogická až podvodná, čiže mnohí boli proste a sprosto oklamaní a neskôr to oľutovali a zmenili by postoj,“ myslí si. „Škótsko aj Íri sú z veľkej miery za zotrvanie až natoľko, že prebehli politické náznaky o riešení ich samostatnosti od Londýna a či aspoň samostatného statusu voči EÚ. Finančne si Británia ako krajina aj jej jednotliví obyvatelia zatiaľ vážne poškodili. Tu sa berú aj zdroje pre uvažovanie o opätovnom konaní referenda o zotrvaní v EÚ. Neviem posúdiť, nakoľko sú relevantné ani či sú ich zdrojom liberáli, ako píšete, alebo konzervatívci, ako sa o tom domnievam ja,“ pokračoval.

Britská premiérka Theresa Mayová. Zdroj TASR

Zaplatíme za brexit aj my?

V súvislosti s brexitom sa ozval aj ďalší čitateľ. Ten uviedol, že podľa posledných výpočtov bude brexit znamenať pre EÚ dieru v rozpočte vo výške 20 mld. eur, a teda sa pýta, ako chce Únia nahradiť tento výpadok príspevku kráľovstva.

„Áno, tieto peniaze nedostaneme a budú nám chýbať. Proste s odídenou Britániou viac neprídu. Ale že by ich EÚ mala nejako nahradiť, je mylná téza,“ reagoval Škripek na čitateľovu otázku. „Ani od EÚ tam viac nepôjdu príspevky, dotácie ani iná pomoc. Isteže sa finančné modely a rozsahy zmenia proporčne na 27 krajín, ale nemyslím si, že to budeme dopĺňať zvyšovaním daní. Hospodáriť budeme s tým, čo máme,“ zhrnul.

„Ďalej treba povedať, že dotácie mali slúžiť aj Slovensku na to, aby sa zmenšili rozdiely medzi západnými krajinami a východnými. To, ako to dopadlo u nás, je smutný príbeh. Peniaze sa bohapusto rozkradli a deje sa to naďalej z ďalších eurofondových programov. Lenže tie o nejaký čas skončia,“ vysvetľuje. „Chýbajú nám dokončené diaľnice, moderné vlaky, rýchlejšia železnica a mladí utekajú za lepším vzdelaním aj prácou do zahraničia. A samozrejme, veľká časť populácie pracuje radšej v zahraničí. Slovensko dostane menej dotácií, ale nielen  preto, lebo je tu brexit. Jednoducho sa očakávalo, že peniaze vláda nerozkradne, ale použije ich na budovanie krajiny tak múdro, že budeme schopní podať pomocnú ruku ďalším, ktorí sú na tom horšie ako my,“ zhrnul.

Máte aj vy otázku na Branislava Škripeka? Položte mu ju cez jeho profil na Parlamentnelisty.sk.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: df
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Sulíkovi záleží na bohatstve podnikateľov, ktorých zisky stoja na nízkych mzdách a zlých pracovných podmienkach, vyhlásil Fico. Ak sa spoja SaS, OĽaNO a Sme rodina, budú to presadzovať

18:05 Sulíkovi záleží na bohatstve podnikateľov, ktorých zisky stoja na nízkych mzdách a zlých pracovných podmienkach, vyhlásil Fico. Ak sa spoja SaS, OĽaNO a Sme rodina, budú to presadzovať

Svojimi vyjadreniami o zrade záujmov slovenských kamionistov Richard Sulík (SaS) potvrdil, že neprek…