V čase, keď mala vaša dcérka tri mesiace, ste hovorili, že máte citlivú dušu. Dnes má dva roky, aký ste?
Je to čoraz krajšie. Marianka je väčšia, už je to parťáčka, nie je to len krásny balíček, ale už je to krásne dievčatko, ktoré má vlastnú hlavu a čoraz viac ju zapája.
Takže v tejto pozícii otca sa stále cítite komfortne?
Veľmi šťastne.
Richard Sulík už nie je taký liberál, ako bol. Váš kolega Koňýk zo Zóny A už nie je taký punker ako kedysi, nejako nám prestúpil viac vpravo… Čo vy? Vám sa ako darí udržať toho rockera v manželstve s malým dieťaťom?
Najprv by sme si mali zadefinovať samotného rockera. U nás je toto slovo veľmi mylne definované. Habera je rocker, henten je rocker, už je to aj smiešne. Poďme si definovať pojem, čo to je.
Istý životný štýl.
Rocker pije, droguje, sexuje. Tak z toho všetkého mám ja len sex doma. A robím hudbu. A inak sa starám o ženu a dcéru. Ale to do toho nespadá. No taký som bol vždy. Na pódiu som rocker, ale doma som normálny.
Tak to skúsme definovať inak. Vzťah k establišmentu, rebélia, sloboda ducha…
Slobodnú myseľ som si zachoval stále. Čím je človek starší, tým je skúsenejší. Nehovorím, že múdrejší, ale skúsenejší. A čo sa týka mňa ako rockera a vzťah ku komunálnej politike alebo napríklad keď som bol v SaS, vždy som si držal svoj názor a nie názor predsedu.
Pred ôsmimi rokmi ste povedali, že nie ste za vodou, a tak nejako, že aj by ste váhali, či by ste nešli hrať politikom za peniaze. Povedali ste: „Darmo si teda budeme rozprávať, že se*iem na Mečiara, Slotu aj Fica. Možno keby došli a povedali: ‚Milý Marián, teraz mi desaťkrát zaspievaš, ani nemusíš povedať svoj názor a dostaneš toľko a toľko miliónov,' tak netuším, čo spravím.“ Čo si o tom dnes myslíte?
Svojho času som bol presvedčený, že hrať pre nejakého Mečiara, Slotu či Fica – to sa nesmie, dnes si myslím, že som sa mýlil, a som muzikant, a ak ma niekto zavolá, pôjdem hrať. Veľmi som sa poučil vtedy, keď Paľo Habera v deň, keď s ním vyšiel rozhovor, ako by on nehral pre politickú stranu, vystupoval pre Rezeša. Potom sme ho všetci kamaráti a známi symbolicky poopľúvali, prestali sme sa s ním kamarátiť. O pol roka na to všetci zabudli a dnes je opäť jeden z najváženejších hudobníkov v branži a tie prachy, čo si zarobil u Rezeša a Mečiara, si užíva dodnes. Z tohto som vyrástol.
Čiže ani s Petrom Kočišom, ktorý začal moderovať mítingy Smeru po Martinovi Nikodýmovi, nemáte problém?
Nie, ani s Nikodýmom. Poznám ho dlho, nikdy som mu to nevyčítal, je to jeho práca. Je to moderátor, veľmi dobrý moderátor, a Kočiš je to isté. Zobral prácu za peniaze. Tí, ktorí ho kritizujú, ho neživia.
Vy máte podobnú skúsenosť?
Za Mečiara som zložil pesničku Dokedy, vy hajzli a žiadne početnejšie vystúpenia mi to neprinieslo. Dokonca istí pravicoví podnikatelia mi povedali, že som politicky aktívny, a prestali ma volávať.
Sme v roku 2017, vy ste poslanec v Bratislave, zákaz hazardu, respektíve všeobecne záväzné nariadenie neprešlo a hovorí sa o tom, že poslanci, z ktorých mnohí zrazu hlasovali možno inak, boli korumpovaní… Ako by ste sa v takejto situácii zachovali, keby vám niekto dával takéto návrhy?
Tak ako doteraz, nič by som nebral.
A prišiel niekto za vami?
Väčšina ľudí vie, aký som, a nikto za mnou nikdy nechodí.
Možno bol rozdiel aj v tom, že vy ste boli od začiatku proti plošnému zákazu hazardu…
Od začiatku si myslím, že je to nezmysel. Aj som o tom niečo písal do Bratislavských novín. Treba dať automaty preč z krčiem, z panelákov, ale prečo by nemohli byť kasína v hoteloch alebo napríklad v Eurovei? Navyše každý si je strojcom svojho šťastia. V tomto som naozaj liberál a nechcem zakazovať ľuďom niektoré veci. Je mi ľúto rodín, kde majú gamblera. Aj my máme v širšej rodine gamblera, ktorý spočiatku vyhrával, ale potom to všetko prehral a dostal celú rodinu do vážnych problémov, lebo mu museli požičiavať, lebo inak by ho mafia dolámala. On to ale neprehral na automatoch, v kasínach. On to prehral na stávkovaní v športe. Zdá sa mi trošku farizejské hovoriť o celoplošnom zrušení hazardu a ostali by Tipos, tipy na internete a podobne. Chcem ale ešte povedať jedno, vy ste povedali, že poslanci zrazu hlasovali inak. To nie je pravda. To o nás šíri primátor, ktorý je, aký je. Mám na neho veľmi zlý názor. Je to svinstvo, čo hovorí, že tí poslanci napľuli do tvárí 130-tisíc ľuďom… Čo sa stalo, že zrazu hlasovali inak… Nikto nehlasoval inak. To je celé zavádzanie. Na konci januára sme hlasovali za to, že berieme na vedomie petíciu, a plus sme zaviazali primátora, aby vypracoval VZN v zmysle petície. A keby sme za to nezahlasovali, vôbec by sme o nej nehovorili.
Už sme spomínali tú pesničku Dokedy, vy hajzli. Ale keď to zoberiem cez tú petíciu, za zákaz bolo 130-tisíc ľudí. Spýtam sa možno radikálne, ale načo sú nám politici, ktorí nerešpektujú vôľu ľudu – tí hajzli, o ktorých spievate?
Na to mám vyhranený názor. Petícii som povinný sa venovať od určitého počtu hlasov, ale nie som povinný ju akceptovať. Keby to bolo referendum, tak to musím akceptovať pri schválení tak, ako to je. Keďže si myslím, že tých 130-tisíc ľudí sa mýli, mne je jedno, či som sám, koľko je proti mne ľudí, tak nebudem za to hlasovať. Ako poslanec skladám sľub, že budem hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. A poviem vám ešte aj to, že som sa rozprával s každým poslancom a zo všetkých je naozaj úprimne o zákaze presvedčených možno päť – šesť. Zvyšok vrátane primátora vie, že to je hlúposť. Ale robia sa za pekných, predsa len je to vysoké číslo.
Sledujete dianie v SaS, kedysi ste tam boli. Čím je pre vás dnes táto strana?
Sledujem vývoj Richarda Sulíka, ktorý bol skryte diktátorom vždy, teraz sa to viac ukazuje. Napriek tomu si myslím, že by mali byť vo vláde. Je tam pár rozumných ľudí, aj keď pár ľudí už odtiaľ odišlo…
Je to dnes pre vás strana číslo jeden?
Nie, momentálne takú stranu nemám. Všade vidím plusy aj mínusy.
Okrem Sulíka zaznamenal vývoj aj Martin Poliačik. Ten nakoniec ostáva, je v republikovej rade. Je to okej?
Neviem. Myslím si, že je pragmatik. Matoviča neznáša. Keď na neho vysypal tie injekčné striekačky, to bolo nechutné, urážlivé. Matoviča nepoznám osobne, ale na sociálnej sieti som mu napísal, že sa môže hanbiť. Keď chcel ukázať nesúhlas voči Poliačikovým názorom na drogy, mohol mu položiť jednu na stôl a nie odzadu mu ich vysypať na hlavu.
On má rád tieto vizuálne prejavy…
Áno. Poliačik to nakoniec nejako spracoval a v záujme celku dokáže s ním nejakým spôsobom fungovať. Dúfa, že raz, keď sa s týmito ľuďmi ako Matovič a spol. dostane do vlády, bude môcť spraviť pár užitočných vecí. Bude musieť trpieť veľa hlúpostí, ale bez toho sa tam nedostane a nedosiahne nič. Aj ja, keď som chcel niečo zmeniť, rozhodol som sa v roku 2010 kandidovať napriek tomu, že mi to zobralo veľký počet známych a prestal som s hraním.
V minulosti ste chceli „rozbiť hubu“ šéfredaktorovi najčítanejšieho denníka. Dnes ako vychádzate s novinármi?
Rezervovane. Keď mi zavolajú, bavím sa s nimi, snažím sa to autorizovať. Ale práve s týmto hazardom sa mi nedávno stalo, že ma oslovil týždenník Život, redaktorka urobila článok, veľmi dobrý a korektný, ale na obálke niekto iný dal titulok Zákaz hazardu v Bratislave neprešiel, Greksa hlasoval proti vôli ľudu. Čo máte na to povedať? Väčšina ľudí číta len titulky, čo si mohli pomyslieť?
Ste poslanec za Petržalku. Ako ste spokojný sám so sebou v tomto parlamente? Čo ste presadili, vypracovali?
Podarilo sa mi vylobovať z mestského rozpočtu na rok 2016 50-tisíc na postavenie nového parkoviska na Röntgenovej ulici a tento rok sa mi podarilo vylobovať 150-tisíc na opravu terasových domov. Môžeme ale pomôcť len tým, ktoré patria mestu, nie Petržalke.
Čím okrem rodiny a politiky dnes žijete? Všade navôkol samý negativizmus. Tak sa spýtam opačne. Čo vás baví?
Najväčšiu radosť mám z dcéry, ďakujem svojmu povolaniu, že s ňou môžem byť cez deň. Manželka pracuje. Ja som s ňou stále. A ako očistený po spovedi sa cítim vtedy, keď si idem zahrať a dobre to dopadne.
Chceli by ste v komunále ešte ostať?
Zatiaľ napriek všetkým negatívnym veciam, ktoré vnímam, áno. Je veľký nepomer medzi námahou, ktorú na niečo vynaložíte, a tým, o koľko to posuniete. Ale keď to nerobíte, neposuniete sa ani o to.
Boli ste na Únose?
Bol.
Bavilo vás to?
Musím sa priznať, že to bolo až nepríjemné. Tie okolnosti som poznal, videl som tie bratislavské reálie, ktoré som zažíval. Priznám sa, že pre mňa to bol nepríjemný pocit. Ale je dobre, že taký film vznikol. Mne by sa teraz páčil film, čo za zverstvá stvárali slovenskí a nemeckí fašisti cez vojnu, pravdivý film o Tisovi, ale aby to nebolo čierne alebo biele.
Vy ste skončený právnik. Aký máte názor na zrušenie Mečiarových amnestií? Ako by ste hlasovali?
Doteraz som mal ako právnik, ktorý právo nerobí, názor, že sa to zrušiť nedá. Napriek tomu si prajem, aby to bolo zrušené a všetci aktéri, aby boli potrestaní. Lebo len zrušiť amnestie nestačí. Inak to bude o ničom.
Keď teraz poviem: Fico. Čo vám prvé napadne?
Jeden z najprefíkanejších a najschopnejších politikov od vzniku republiky, ktorý ale nevyužil dostatočne svoj potenciál pre republiku.
Keď pred troma rokmi Modus koncertoval, cítili ste sa podvedený, neboli ste v zostave, hoci ste turné vymysleli. Teraz bude jeho líder Janko Lehotský oslavovať 70 a vy ste medzi pozvanými – to si mám ako vysvetliť?
Hlavným strojcom toho podrazu bol Lučenič, ktorý to spravil z pre mňa nepochopiteľných dôvodov. Dokonca to celé rozbil a ani on nemá z toho žiaden benefit. Jano Lehotský, ktorého si vážim ako hudobníka, ako skladateľa, mám k nemu výhrady ako k človeku, má 70 a pre mňa je to jeden z najväčších hudobníkov a osobne ma teší, že ma pozval. Mrzelo ma, keď ma nepozvali na oslavu Kamila Peteraja, spieval som veľa jeho textov. Ale toto pozvanie ma veľmi potešilo.
