Včerajší vládny návrh zákona o zmrazovaní platov podporili len poslanci ĽS NS, niektorí zo Smeru-SD, Andrej Danko zo SNS a zopár poslancov Mostu-Híd.
Návrh na skrátené konanie sa nepáčil viacerým opozičným poslancom. „Vláda ho odôvodňuje tým, že vraj hrozia značné hospodárske škody. Ak by teda poslanci, prezident a členovia vlády dostávali plat, ktorý predpokladá zákon, podľa vlády by vznikli značné hospodárske škody. Vláda vlastne tvrdí, že tieto platy sú v podstate hospodárska škoda. A tí, ktorí skrátené konanie podporia, stotožnia sa s tvrdením, že platy poslancov, členov vlády aj prezidenta sú hospodárskou škodou pre štát,” povedal Ondrej Dostál zo SaS.
Erik Tomáš zo Smeru označil Dostálovo vystúpenie za prázdne reči. „Rovno povedzte, že chcete zvýšiť plat o 1000 eur a nevyhovárajte sa na nejaké procedúry. Ste chamtiví, chcete vyššie platy,” odkázal. Viac sme o tom písali TU.
Fico to chce spojiť s hlasovaním o dôvere vlády
Ak poslanci Národnej rady SR nezmenia svoj postoj k zmrazovaniu platov ústavných činiteľov do konca tohto roka, predseda vlády SR Robert Fico to spojí s hlasovaním o dôvere vlády. Premiér to uviedol v reakcii na to, že poslanci odmietli riešiť zmrazenie platov v skrátenom konaní.
„S veľkou nevôľou som prijal rozhodnutie NR SR, ktorá neschválila mnou navrhované zmrazenie platov ústavných činiteľov. V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov o takmer 1000 eur za absolútne neprípustné,” odkázal Fico. Preto očakáva, že parlament ešte do konca roka zmení svoje rozhodnutie. „V opačnom prípade budem iniciovať spojenie hlasovania o platoch ústavných činiteľov s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň som pripravený na diskusiu o systémovom riešení tejto témy naprieč politickým spektrom,” dodal premiér. Viac TU.
Neviem, či tisíc eur poteší, odpovedal Vážny
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru-SD Miroslav Číž sa hlasovania v parlamente zdržal. „Minuloročná novela, ktorá zmrazila platy ústavných činiteľov pre tento rok, je aktuálne na Ústavnom súde SR. Poslal ju tam generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Pokiaľ bude toto podanie úspešné, tak hrozí, že sa budú musieť vyplácať doplatky všetkým spätne. Za týchto okolností a po agresívnej debate v pléne, som si povedal, že je nutné otvoriť túto debatu aj na verejnosti,“ povedal Číž, pričom verí, že vláda teraz predloží nový zákon, v ktorom vyrieši celý problém systémovo.
Čížov stranícky kolega a šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny na otázku novinárov, či 1000 eur navyše poteší, odpovedal, že nevie.
Považujem to za jeden populistický návrh
Pravidelné zmrazovanie platov ústavných činiteľov by však mohla nahradiť nová úprava ich odmeňovania. Pripustili to koaliční poslanci po tom, ako plénum odmietlo zmrazovať platy v zrýchlenom režime. Koaliční poslanci si vedia predstaviť, že by mali po novom zdanený celý plat. Dnes sa im paušálne náhrady nezdaňujú.
„Budeme musieť urobiť to, že sa možno už v januári budeme musieť zaoberať zmenou zákona. Hovorí sa aj o tom, že napríklad paušálne príplatky by sa mali zdaniť,” povedal podpredseda Národnej rady SR a predseda Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý hlasoval za skrátené konanie na zmrazovanie platov.
Podobný názor má aj podpredseda parlamentu a poslanec Mosta-Híd Andrej Hrnčiar. „Ja aj ďalší poslanci sme za to, aby sa úplne zmenil zákon,” povedal s tým, že je za zdanenie paušálnych náhrad.
Edita Pfundtner z Mostu-Híd sa zdržala hlasovania, pretože si myslí, že tento návrh zákona nemal ísť v skrátenom konaní. „Nemali sme žiadnu dohodu ani na koaličnej, ani na klubovej úrovni. V najbližšom čase by mal prísť návrh zákona, ktorý by zvyšovanie platov vyriešil systematicky. Považujem to za jeden populistický návrh a za tým si stojím,“ uviedla Pfundtner s tým, že ona nevidí problém v tom, že každý hlasoval inak ako ich šéf Bugár.
„Rozprávali sme sa na klube, ale to ešte neznamená, že každý máme k tejto téme rovnaký názor. Toto bola skôr dohoda na úrovni predsedov troch koaličných strán. Fico, Bugár, Danko sa na tom dohodli, ale ostatní členovia poslaneckých klubov sa na tom nedohodli a toto je výsledok,“ dodala Pfundtner.
Za systémovú zmenu odmeňovania ústavných činiteľov je aj SNS. V neustálom zmrazovaní platov nevidí cestu, národniari preferujú systémové riešenie. „Treba pripraviť jeden komplexný zákon, ktorý bude riešiť odmeňovanie ústavných činiteľov,“ povedal predseda klubu SNS Tibor Bernaťák. Všetko podľa neho bude závisieť od dohody koalície, ktorá zrejme bude chcieť hovoriť aj s opozíciou.
Proti zmrazovaniu platov je aj podpredseda SNS Anton Hrnko. „Zahlasoval som proti návrhu, pretože nešlo o zvyšovanie platov, ale išlo o to, aby poslanci dostávali toľko, koľko im zo zákona patrí. Poslanecké platy boli desať rokov reštriktívne držané dole a ja si myslím, že každý má dostať toľko, koľko mu zákon predpisuje. To je všetko, čo k tomu poviem,“ uviedol Hrnko.
Aký je ten človek prínosom? Tým, že poslušne stláča gombík?
Podpredseda najsilnejšej opozičnej strany SaS Ľubomír Galko obhajuje nepodporenie skráteného legislatívneho konania klubom Sloboda a Solidarita. „Hlasoval som proti, pretože je to úplne nesystémové riešenie. Skrátené konanie sa má používať vo výnimočných prípadoch, keď hrozia veľké hospodárske škody, a toto určite nie sú veľké hospodárske škody,“ povedal Galko s tým, že ak by prebehol proces v parlamente v poriadku, tak by bol za to, aby nastal nový model platov a vypočítal by sa vzorec, ktorý by zvyšoval platy iba čiastočne v závislosti od istých ukazovateľov.
Zaslúžia si poslanci takéto zvýšenie? Podľa Galka je to otázne. „Sú tu poslanci, ktorým by som nedal ani minimálnu mzdu a sú tu ľudia, ktorým by som dal ešte aj naviac. Polovica si to však určite nezaslúži. Veď sa pozrite na niektorých poslancov z vládnej koalície, pričom niektorí tu za štyri roky ani nevystúpia a ani nič nepovedia. Aký je ten človek prínosom? Tým, že poslušne stláča gombík?“ uzavrel Galko.
Keby sa navyšovanie dialo každý rok…
Proti skrátenému legislatívnemu konaniu hlasoval aj Alan Suchánek z OĽaNO, ktorý svoje hlasovanie nespája automaticky s tým, že by hlasoval za zvyšovanie platov pre poslancov, lebo čakal, že vládny návrh podporí vládna koalícia a on odmieta skrátené legislatívne konanie ako také.
„Chápali sme to tak, že Smer má svoj návrh v parlamentne podchytený. Celý problém vidím v troch rovinách. Za prvé zmrazovanie platov je na úrovni v roku 2008, čiže platy sú už neadekvátne a preto navýšenie tisíc eur vyzerá ako obrovský skok. Keby sa to dialo každý rok, tak by to nevyzeralo tak neprimerane. Za druhé vnímam to, že zohnať kvalitného manažéra za plat okolo 3000 eur je problém. Preto si myslím, že aj vláda má problém získať takéhoto človeka za takýto plat. V súkromnej sfére sú platy úplne iné a mnoho kvalitných ľudí potom nemá ani záujem ísť pracovať do parlamentu. Treťou rovinou je vyrovnaný rozpočet pre Slovensko, kde je na mieste otázka, či si ľudia zaslúžia takýto plat, keď nevedia krajinu kvalitne viesť,“ uviedol Suchánek.
Vládny návrh zákona o zmrazovaní platov podporili všetci poslanci ĽS NS. Milan Uhrík si nemyslí, že by mali dostávať poslanci také vysoké platy. „Dôvod, prečo sme chceli zmraziť platy, je ten, že si stále myslíme, že platy poslancov sú v porovnaní s pracujúcimi ľuďmi neúmerne vysoké. Podľa mňa si mnohí poslanci NR SR zvýšenie platov nezaslúžia, pretože najmä poslanci z koaličných strán nevykonávajú žiadnu aktivitu, keďže všetky návrhy zákonov pripravuje vláda a úradníci na ministerstvách a oni potom iba hlasujú, ako im predseda klubu prikáže,“ povedal Uhrík s tým, že systémové riešenie mohlo podľa neho prísť aj vtedy, ak by boli platy zmrazené.
Zvyšuje sa odvaha jednotlivých členov postaviť sa Ficovi
Analytik Ján Baránek nesúhlasí so zvyšovaním platov pre poslancov a naopak rozumie postoju premiéra Roberta Fica, ktorý si podľa neho uvedomuje riziko, aké by z toho plynulo vo vzťahu k voličom. „Ľudia tu žijú z ruky do huby. Ak by to Fico nezastavil, tak by to zvýšilo antipatiu voči súčasnej koalícii. Z tohto dôvodu chápem Ficove pohnútky a súhlasím s nimi. Podľa môjho názoru sú platy v parlamente vzhľadom na jeho úroveň postačujúce. Prečo majú zrazu poslanci zarábať 4500 eur? Toto by koalícia neustála a Smer by išiel s preferenciami dole,“ myslí si Baránek.
„Ďalší rozmer je ten, že v Smere sa po župných voľbách prejavuje určitý proces fragmentácie, minimálne názorovej, pričom sa zvyšuje odvaha jednotlivých členov postaviť sa Ficovi. To je vždy príznakom toho, že sú vo vnútri strany určité procesy,“ uzavrel analytik.
Autor: Ondrej Šprlák, TASR
