Na paškál si berie Tibi najmä Merkelovou hojne používaný slogan Wir schaffen das (My to zvládneme – pozn. red.), ktorý sa stal symbolom jej prisťahovaleckej politiky otvorených dverí.
“Ide len o prázdny slogan, ktorý nezahŕňa žiadny dlhodobý plán. Ten samotný slogan môže byť zlý i dobrý. Kancelárka sa však mala za posledný mesiac poučiť. Po sérii teroristických útokov prerušila dovolenku a čo na tlačovej konferencii oznámila? Opäť len ´Wir schaffen das'. Skoro som spadol zo stoličky. Pýtal som sa sám seba, v akej krajine to žijem?” čuduje sa Tibi.
Merkelová si podľa Tibiho mala uvedomiť, že na svete sa pohybuje v súčasnosti viac ako 65 miliónov ľudí bez domova a všetkým pomôcť jednoducho nemožno.
“Som ochotný akceptovať dav či tri milióny, ale nemôžem predsa pomôcť všetkým. To jednoducho nie je možné. Nie je podľa mňa namieste tu hovoriť o morálke. O tom predsa politika nie je. Merkelová nedokázala rozpoznať problém. Jej toľko opakovaný slogan jednoducho neponúka žiadne riešenie,” je presvedčený Bassam Tibi, ktorý prišiel do Nemecka v roku 1960, keď mal osemnásť rokov.
Podľa Tibiho do Nemecka zo Sýrie prichádzajú dva druhy ľudí.
“Pred niekoľkými dňami som sa stretol asi s desiatimi Sýrčanmi. Boli skvelí. Chodia do školy a chcú sa uplatniť na pracovnom trhu. Kládol som im na srdce, že pre nich vzdelanie musí byť vždy na prvom mieste. Tiež som im hovoril, že potom k nim budú Nemci veľmi priateľskí. Ale stretol som sa aj s členmi Moslimského bratstva. Hovoril som im, že by mali byť Nemecku vďační. Oni ale tvrdia, že Nemecko patrí Allahovi. To nie je tolerantný islam, ktorý som v mladosti poznal v Damasku. Bohužiaľ, nie všetci Sýrčania v Nemecku sú dobrí a niektorí chcú porušovať ústavu.”
“Mnoho utečencov pritom do Európy ide s cieľom usadiť sa hlavne v Nemecku. Bol som v marci v Káhire a aj tamojší žobráci dobe vedia, na čo majú nárok ako utečenci v Nemecku. Moja druhá vlasť ponúka mnoho. Môžete sem prísť bez platných dokladov a môžete tu požiadať o azyl. Aj keď ho nedostanete, tak vás tu trpia. Dostanete sociálne dávky a môžete tu zostať. To žiadna iná krajina na svete nerobí. Ako dlho v tom môže Nemecko pokračovať? Ako dlho bude trvať, než všetko vyústi do sociálnych konfliktov? Ja i moji priatelia z radov migrantov máme veľké obavy.”
“Veľkí židovskí autori Helmuth Plessner a môj učiteľ z Frankfurtu Adorno zhodne označujú Nemcov za národ náchylný na extrémy. Pozrite sa napríklad na Horsta Mahlera. Najprv pôsobil v RAF (krajne ľavicová skupina), ale nakoniec skončil v NPD, čo bola zase krajne pravicová strana,” argumentuje Tibi a vyjadruje tiež svoje obavy z existencie tzv. paralelnej spoločnosti.
“Priamo v Berlíne existujú štvrte obývané napr. Libanoncami. Prekvitá tu predaj drog a prostitúcie. Dokonca ani berlínska polícia si sem netrúfa jazdiť!”
Nemecké úrady sa podľa Tibiho v ničom nepoučili.
“Moje skúsenosti z posledného obdobia mi ukázali, že mnoho Sýrčanov, ktorí teraz prichádzajú do Nemecka, chce rešpektovať ústavu a integrovať sa do spoločnosti. Chcú sa prispôsobiť a dosiahnuť nejakého vzdelanie. Sú však medzi nimi tiež islamisti, ktorí tu chcú presadiť radikálny systém. Musíme sa konečne naučiť medzi nimi rozlišovať. Cudzinci a utečenci neexistujú. Medzi utečencami sú jednoducho zločinci. A tiež sú medzi nimi ľudia, ktorí si zaslúžia pomôcť.”
- Reklama -
