Ako píše vo svojom komentári Dag Daniš, celá vec by nestála za zmienku, „keby z toho Poliačik nespravil ‚mocenský krok', za ktorým sú vraj názorové nezhody,“ tvrdí a dodáva, že na tomto príbehu jedna vec nesedí, a to pointa alebo vykreslenie hlavného hrdinu. Podľa autorovho názoru sa zostrelenému saskárovi nestala krivda, ale iba obyčajná vec.
Svoje tvrdenie odôvodňuje popísaním bežného biznis modelu. „Poliačik bol roky postavený na tom, že kritizoval predsedu a líniu strany. Presnejšie: protirečil línii strany. Ako jej protiklad a protipól,“ začína vysvetľovať Daniš a pripomína, že zabudol na dve veci. „Prvá. Keď si dá niekto do náplne práce sústavnú a principiálnu kritiku vedenia, musí si dať pozor, aby to neprepálil,“ menuje a pokračuje, že v takom prípade je slušné buď odísť, alebo akceptovať, že predseda strany zakročí. „Druhá vec. Keď si niekto spraví ‚biznis model' z paľby do vedenia, musí popracovať na tom, aby mal v strane silnú pozíciu,“ menuje druhý dôvod a jedným dychom dodáva, že toto Poliačik podcenil.
„Jednoducho Poliačik nezvládol dve základné politické pravidlá. Prípadne ich ani nechcel zvládnuť práve v SaS. A pracoval na ‚vstupenke' do novej liberálnej strany, ktorú možno rozbehnú jeho ‚priatelia' z Facebooku,“ sumarizuje v závere komentátor a dodáva, že zostrelený saskár to chcel uhrať na rebela bez podpory v strane, ktorý sa so šéfom na ničom nezhodne – no ostane svietiť v jeho tíme… A trochu sa pri tom pomýlil,“ uzavrel.
