Pol miliardy eur ročne na výskum zbraní a užšia spolupráca armád. To je predstava veľkých hráčov EÚ o budúcnosti spoločnej európskej obrany

17.5.2017 6:00

Diskusie o spoločných ozbrojených silách v Európskej únii, ktoré by boli schopné reagovať na prípadné hrozby zvonka, trvajú už roky, ale spoločné jednotky ani výskum zbraní či moderných vojenských technológií zatiaľ nie sú realitou. Veci sa však, zdá sa, pohli vpred a rodí sa spoločný fond, o ktorom prehovoril aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podporujú ho dve najvplyvnejšie krajiny EÚ.

Pol miliardy eur ročne na výskum zbraní a užšia spolupráca armád. To je predstava veľkých hráčov EÚ o budúcnosti spoločnej európskej obrany
Foto: TASR
Popis: Ilustračné foto
Diskutovaná spoločná armáda EÚ by podľa európskych politických špičiek priniesla „väčšiu váhu európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike“. Aspoň to najnovšie tvrdí šéf Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, ktorý myšlienku podporil v čase, keď je Veľká Británia na odchode z Únie. To znamená, že najväčšie slovo budú mať aj v otázkach obrannej a bezpečnostnej politiky Francúzsko s Nemeckom. Práve tieto dve krajiny disponujú v rámci EÚ najpočetnejšími armádami, ak už nepočítame tú britskú. 
 
Juncker nepodporil priamo európsku armádu, ale namiesto toho presadzuje na čele Komisie vytvorenie už dávnejšie spomínaného Európskeho obranného fondu (European Defence Fund), ktorého vznik umožní podľa Financial Times brexit, teda odchod Británie z EÚ. Práve Londýn bol totiž v minulosti prekážkou v užšej spolupráci na obrannej politike Únie. 
 
Británia trvala na tom, že spoločné ozbrojené sily by sa v EÚ prekrývali s NATO, čo by bolo plytvanie peňazí. Práve tie chce však Brusel spoluprácou ušetriť v čase, keď prezident USA Donald Trump tlačí na to, aby členské krajiny Severoatlantickej aliancie prispievali dohodnuté dve percentá do spoločnej kasy. 
 
O téme spoločnej európskej armády sme písali už dávnejšie napríklad TU a Eduard Chmelár ešte vlani poznamenal, že „v dnešnom európskom záujme nie je udržiavanie neefektívneho, predraženého a zmilitarizovaného NATO ako historického reliktu infraštruktúry studenej vojny“. 
 
„Namiesto nezmyselných a často neodôvodnených výdavkov na zbrojenie a zahraničné vojenské intervencie by sa prioritou mala stať teritoriálna obrana EÚ a politická, ekonomická a sociálna stabilizácia blízkeho okolia. Teda niečo, na čom USA napriek hlučnej propagande nemajú bytostný záujem,“ uviedol Chmelár. 

Reč peňazí a čísel

Ako v mnohých prípadoch aj v tomto ide o peniaze, a nie malé. V plánoch, ktoré má EK predstaviť na začiatku júna tohto roka, sa počíta s tým, že Európsky obranný fond bude mať rozpočet pol miliardy eur ročne a má sa z neho začať čerpať už od roku 2020. To napriek tomu, že bez Británie bude v rozpočte EÚ chýbať ročne desať miliárd eur. 
 
„Európska armáda nie je projekt blízkej budúcnosti. Je to však projekt, ktorý prinesie väčšiu váhu európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike, aj keď cesta k nemu môže byť ešte dlhá, už teraz môžeme lepšie sústrediť svoje sily,“ povedal Juncker v rozhovore pre portál Salzburg.com
 
Lepším sústredením síl myslel predseda Komisie navrhovaný Európsky obranný fond. „Je nevyhnutné, aby sme zvýšili našu efektivitu v oblasti obrany. Správa z nedávnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie ukázala, že zatiaľ čo my v Európe máme 178 rôznych typov zbraňových systémov, Spojené štáty ich majú len 30,“ spresnil Juncker. 
Zo spomínaného dôvodu majú ísť stovky miliónov ročne na spoločný výskum zbraňových systémov, ktoré by boli jednotné pre štáty EÚ, čím by sa podľa autorov tohto zámeru ušetrilo. 
 
Spomedzi súčasných členov Únie je 22 krajín aj členmi Severoatlantickej aliancie a teoreticky by dokázali dať dokopy približne jeden a pol milióna vojakov, vyše sedemtisíc tankov, dva a pol tisíc lietadiel a vyše 500 vojenských plavidiel. To sú približné kapacity krajín Únie, ktoré sú zároveň aj členmi NATO a v prípade konfliktu by na základe dohôd mali chrániť jedna druhú. 

Čo na to zodpovední?

Vo veci spoločnej armády či obranného fondu sa po odchode Británie otvára cesta k spolupráci Nemecka a Francúzska, ktoré chcú spolupracovať na týchto projektoch, v minulosti vetovaných Londýnom. Paríž a Berlín volajú po užšej spolupráci v tejto oblasti, zatiaľ čo Británia si z EÚ „balí kufre“.  
 
V Európskej komisii sa predseda vyjadril za vytvorenie obranného fondu, ale v Európskom parlamente (EP) panuje vo veci spoločnej obrannej politiky, či nebodaj armády rozkol. 
 
Zástupcovia strany Zelených v EP neveria v myšlienku spoločnej armády a sociálni demokrati pripúšťajú, že bezpečnosť a koordinácia snáh v tejto oblasti sú nevyhnutné. Euroskeptici tvrdia, že záleží na tom, ako bude spoločná obranná politika EÚ vyzerať. Nesúhlasia pritom s vytváraním akejsi novej vojenskej superveľmoci. 
 
Slovenský europoslanec a predseda opozičnej SaS Richard Sulík vlani na jeseň vyhlásil, že jeho strana s vytvorením spoločnej armády EÚ súhlasí. 
 
Bližšie podrobnosti o pripravovanom Európskom obrannom fonde a jeho súčastiach by mali prerokovať ministri zahraničných vecí a obrany členských krajín EÚ ešte tento týždeň. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: top
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Škandál pred voľbou šéfa RTVS. Unikli mzdy topmanažérov!

18:40 Škandál pred voľbou šéfa RTVS. Unikli mzdy topmanažérov!

Niektoré redakcie slovenských médií dnes údajne obdržali informácie o mzdách a odmenách vrcholového …