Podrazácky tyran, ktorý sabotuje boj proti militantom v Sýrii, to je podľa historika turecký prezident

    0
    Prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan (Autor: SITA)

    Turci však nie sú podľa britského historika a spisovateľa Michaela Burleigha jediní, koho môžeme viniť zo zostrelenia ruskej stíhačky. Svoju mieru zodpovednosti nesie údajne aj ruské vojenské velenie, ktorého lietadlá v uplynulých mesiacoch viackrát narušili vzdušný priestor západných spojencov. Takéto incidenty sa však zväčša končia eskortovaním cudzieho stroja zo vzdušného priestoru a nie jeho zostrelením tak, ako sa to stalo v tomto prípade.

    Bol to podraz

    Krátko po zostrelení ruskej stíhačky, ktorá dopadla na územie Sýrie, sa Vladimir Putin vyjadril, že takáto akcia bola zo strany Turecka „úderom pod pás od komplicov teroristov“. Šéf Kremľa dokonca zašiel ešte ďalej a povedal, že Turecko kupuje od militantov z Daešu (Islamský štát) nelegálne vyťaženú ropu z obsadených zariadení v Iraku a Sýrii. To vyvolalo ostrú reakciu zo strany tureckého prezidenta Erdogana, ktorý obvinil Putina z ohovárania.

    VIDEO Vladimir Putin reaguje na zostrelenie ruskej stíhačky Tureckom

    Na každého iný meter

    Turecká hlava štátu sa môže urážať na vyjadrenia ruského prezidenta, ale podľa portálu Daily Mail nemôže poprieť fakt, že existuje viacero prípadov, v ktorých turecký režim privrel oči pred aktivitami ozbrojencov z Daešu na svojom území. Rovnaký je aj prístup Erdoganovej exekutívy k tureckým obchodníkom a pašerákom, ktorí obchodujú s militantnou organizáciou.

    Navonok vystupuje Turecko ako lojálny spojenec v boji proti Daešu, veď v októbri táto členská krajina NATO povolila Spojeným štátom využívať leteckú základňu Incirlik. Turecká armáda dokonca ochotne ponúkla, že v boji poskytne aj vlastné kapacity. Pravda je však trošku iná. Namiesto pozícií teroristov z Daešu sa totiž Turci zameriavajú takmer výlučne na likvidáciu kurdských jednotiek v Sýrii a nie na boj proti radikálnym islamistom.

    Turci majú zaujímavejší terč, ako je Daeš

    Práve Kurdi sú však významnou pozemnou silou, ktorá v Sýrii s podporou leteckých útokov postupuje proti militantom z Daešu. Podľa historika Michaela Burleigha spočíva súčasný turecký problém v tom, že „Erdogan, ktorý venoval roky koncentrovaniu moci do vlastných rúk, považuje Kurdov za ešte väčšie nebezpečenstvo pre jeho národ, ako je Islamský štát (Daeš)“.

    Podľa  Burleigha sa turecký prezident obáva, že by v prípade ukončenia bojov proti militantom z Daešu v Sýrii mohol vyvstať nový, pre Turecko oveľa väčší, problém. Týmto problémom je možnosť, že 40 miliónov Kurdov žijúcich na územiach Iraku, Sýrie, Iránu a Turecka začne ešte intenzívnejšie požadovať vytvorenie samostatného štátu. Až 20 % zo 75 miliónov obyvateľov Turecka pritom tvoria práve Kurdi.

    Turecko pred Erdoganom

    Turecko bolo vytvorené ako sekulárny štát, v ktorom je náboženstvo prísne oddelené od vládnej moci. Kedykoľvek, keď sa v minulosti zdalo, že sú islamisti príliš na vzostupe, zasiahla armáda, aby ich odstránila. V rokoch pred nástupom prezidenta Erdogana sa takéto potláčanie radikálnych islamských tendencií udialo najmenej 4-krát.

    Aj samotný Erdogan bol v roku 1997, ešte ako starosta Istanbulu, uväznený, pretože bol aktívny v islamistických kruhoch. Na túto skúsenosť však nezabudol ani po roku 2012, keď sa stal premiérom a mohol sa pomstiť. Do väzenia vtedy nechal poslať 324 dôstojníkov, niektorých zavreli na 20 rokov a podľa informácií portálu Daily Mail išlo zväčša o procesy postavené na vykonštruovaných dôkazoch. Od nástupu Recepa Tayyipa Erdogana k moci sa okrem toho rozpočet ozbrojených zložiek znížil takmer o tretinu. To všetko údajne preto, aby prezident okresal nezávislosť tureckej armády.

    - Reklama -