Ako informoval na tlačovej besede Grigorij Mesežnikov projekt podporený Medzinárodným vyšehradským fondom je výstupom spolupráce štyroch výskumných inštitúcií – IVO Bratislava, Inštitútu verejných otázok (Poľsko), STEM (Praha) a maďarského Political Capital Institute. Online prieskum verejnej mienky sa uskutočnil v auguste na vzorke približne 500 respondentov vo všetkých krajinách V4. Respondenti vo veku 16 až 65 rokov reagovali na tri témy: politická klíma – kam sme sa dostali po roku 1989, dôvera k inštitúciám a k spoluobčanom a aktívne občianstvo.
Najpodstatnejší bol vstup do EÚ
“Dochádza ku klesajúcemu záujmu ľudí aktívne zasahovať do toho, čo sa deje v spoločnosti, ľudia strácajú záujem,” priblížila súčasný trend v postkomunistických krajinách Zora Bútorová a ďalej prezentovala výpovede respondentov, ktoré popisujú politickú klímu v krajinách. Slováci za najdôležitejšie zmeny posledných 27 rokov pokladajú vstup SR do EÚ (27 percent), prechod na euromenu (24 percent) a otvorenie hraníc, možnosť cestovania a práce v zahraničí (22 percent). Ďalšia dôležitá zmena, ktorú ľudia zaregistrovali, je vznik samostatnej SR či rozdelenie ČSFR (22 percent).
Prieskum ukázal, že dve tretiny obyvateľstva SR si myslia, že krajina sa uberá nesprávnym smerom. Podobne, i keď o čosi menej kriticky, uvažujú aj obyvatelia ostatných krajín V4. “Celková nálada vo všetkých štyroch krajinách je značne kritická, väčšina občanov sa domnieva, že ich spoločnosti sa neuberajú správnym smerom,” doplnila s tým, že necelá polovica ľudí na Slovensku si myslí, že “po roku 1989 pribudli u nás príležitosti pre nadaných a pracovitých ľudí”. V ČR a Poľsku prevažuje pozitívne hodnotenie. Najkritickejšie vidia uplatňovanie princípu výkonu obyvatelia Maďarska.
Na Slovensku prevažuje nespokojnosť s politickou a ekonomickou situáciou. Z krajín V4 sme najkritickejší. Vo všetkých krajinách V4 prevláda pocit, že “demokracia je krehká a môže byť ľahko ohrozená”. “Je zaujímavé, že pocit krehkosti demokracie je na Slovensku rozšírený väčšmi ako v Maďarsku a Poľsku, v krajinách, ktoré zápasia s veľmi vážnymi problémami v politickej oblasti,” poznamenala Bútorová. Podľa nej medzi občanmi SR i ostatných krajín V4 prevažuje nespokojnosť s dodržiavaním občianskych práv a slobôd.
Nedôverujeme súdnictvu a vymožiteľnosti práva
Výskum ďalej potvrdil, že obyvatelia SR i ostatných krajín V4 pociťujú vysokú nedôveru k politickým stranám a inštitúciám zastupiteľskej demokracie. “Slovensko má jedno špecifikum v rámci krajín V4 – zvýšenú nedôveru k súdnictvu a k vymožiteľnosti práva,” podčiarkla. Výskum tiež ukázal, že s výnimkou ČR v krajinách V4 platí to, že občania väčšmi dôverujú inštitúciám európskym ako národným. “Európska komisia požíva väčšiu dôveru ako naša vláda a Európsky parlament požíva väčšiu dôveru ako Národná rada. Podobne to platí pre Poľsko a Maďarsko,” dodala k prieskumu, podľa ktorého výrazná väčšina obyvateľov Slovenska pociťuje nedôveru k iným ľuďom. Na Slovensku a v ČR je miera nedôvery k iným ľuďom vyššia ako v Maďarsku a najmä v Poľsku.
Občania SR a ČR sa zaujímajú o politiku menej ako Poliaci a Maďari a hodnotia svoju orientáciu v politike kritickejšie. “Vo všetkých krajinách národná politika priťahuje o čosi viac ako komunálna, najslabšie je na tom dianie na zahraničnej scéne a medzinárodná politika,” doplnila s tým, že väčší záujem o politiku i orientáciu v nej deklarujú muži, ľudia s vyšším vzdelaním, ľudia v strednom a najmä staršom veku, potenciálni voliči v parlamentných voľbách a ľudia vyznačujúci sa vyššou mierou participácie.
Nechceme ostať pasívni
V krajinách V4 neprevažuje pocit, že “za dnešného režimu môže každý verejne vyjadriť svoj názor a prispieť k riešeniu problémov”. Najmenej skeptickí sú Slováci. Približne polovica občanov každej krajiny V4 zastáva názor, že “lepšie je neangažovať sa v politike, lebo človek by si mohol popáliť prsty”. V krajinách V4 je značne rozšírený syndróm občianskej bezmocnosti. Väčšina zastáva názor, že “politici majú v rukách všetku moc a obyčajný človek je bezmocný”. “V skutočnosti ľudia vstupujú do verejného diania, nenechávajú to úplne tak a nepodliehajú pocitu bezmocnosti,” upozornila Bútorová s tým, že za posledných päť rokov sú najčastejšími formami občianskej participácie tie kolektívne – podpis petície, účasť na online petíciách a protestoch. Nasleduje verejné vyjadrenie názoru na politiku, účasť na finančnej zbierke, účasť na politickom mítingu, oslovenie miestneho politika, aby riešil problém či účasť na štrajku alebo povolenej demonštrácii.
“Aj keď ľudia pociťujú dosť veľkú skepsu a nespokojnosť s účinnosťou ich účasti na politickom dianí, nehádžu flintu do žita a do budúcnosti prejavujú dosť silný záujem o participáciu,” uzavrela Bútorová prezentáciu s tým, že na Slovensku existuje potenciál na zvýšenie občianskej participácie. Z odpovedí respondentov tiež vyplynulo, že slovenskí občania majú väčší záujem o zvýšenie účasti na verejnom živote ako Poliaci, ale najmä ako Česi a Maďari.
Výsledky výskumu v plnom znení budú zverejnené v súhrnnej publikácii za všetky krajiny V4 (v angličtine) v priebehu niekoľkých týždňov na webstránke IVO a partnerských organizácií.
