Ovládli sme Európu a Merkelová tomu šéfuje zle. Nemecký ľavicový matador útočí. Stojí to za to

    0
    Oskar Lafontaine (Autor: SITA)

    „Bohužiaľ, šéf ECB Mario Draghi nie je nezávislý ani apolitický, akým by človek v jeho funkcii mal byť. Pracoval v Goldman Sachs v dobe, keď táto americká banka pomáhala gréckej vláde falšovať dáta, aby mohla krajina vstúpiť do eurozóny,“ poukazuje Lafontaine a varuje pred neustále sa zvyšujúcou nezamestnanosťou v celej južnej Európe. „Ľudia, predovšetkým mladí, nemajú prácu a žiadnu budúcnosť, vďaka čomu získava moc nacionalistická krajná pravica. Práve preto je úplne zbytočné riešiť, či je pre Grécko lepšie udržať si euro alebo vrátiť sa k drachme. Ľavica by si skôr mala jasne povedať, či má zmysel obhajovať euro aj napriek katastrofickým sociálnym dôsledkom, ktoré sú s ním spojené, alebo či by nebolo lepšie vrátiť sa k Európskemu menovému systému (EMS),“ uviedol bývalý nemecký minister financií.

    Lafontaine sa osobne prikláňa k návratu k EMS, hoci pripúšťa, že ani tento systém nebol dokonalý. „Fungoval niekoľko rokov a nepochybne lepšie ako súčasná jednotná mena. EMS na rozdiel od eura podporoval spoluprácu medzi európskymi národmi. Príliš veľké rozdiely medzi jednotlivými európskymi ekonomikami neumožňujú postupné zhodnocovanie a znehodnocovanie. Dominancia Nemeckej centrálnej banky predstavovala problém vždy, ale jej dôsledky boli neporovnateľne menej výrazné, než sú dnes v politike Merkelovej, Schäubleho a Gabriela,“ tvrdí Lafontaine a kritizuje nemeckých popredných politikov za to, že vedú diskusiu zlým smerom. „Každý, kto požaduje decentralizáciu, a teda prenesenie určitej rozhodovacej právomoci na národnú úroveň, je okamžite obvinený z nacionalizmu a šírenia nepriateľstva voči Európe,“ čuduje sa Lafontaine.

    Ľavicovo orientovaný Lafontaine prekvapivo pripomína v ďalšej pasáži svojho textu gurua pravice a významného ekonóma Friedricha Augusta von Hayeka, ktorý vo svojom texte publikovanom v roku 1976 kritizoval prenesenie národných právomocí na medzinárodnú úroveň. „Sebakriticky musím dodať, že som túto európsku politiku tiež dlho podporoval. Aj keď už dnes vieme, aké to malo a stále má zničujúce dôsledky, ešte stále sa nájde veľa nemeckých a európskych politikov, ktorí si svoj omyl nepripúšťajú. Európske národy sú v dôsledku uplatňovania prenesenia národných právomocí na európsku úroveň stavané proti sebe. Thomas Mann sníval o európskom Nemecku, ale jeho túžba sa, bohužiaľ, plní presne naopak. Dnes totiž máme nemeckú Európu,“ konštatuje Lafontaine.

    Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

    Návrat k Európskemu menovému systému by sa mal podľa Lafontainovho návrhu uskutočniť krok po kroku. „Európska centrálna banka by mala podporiť prípadný návrat Grécka k drachme. Samotná grécka vláda by potom mala pristúpiť na Schäubleho návrh a dočasne eurozónu opustiť. On sám navyše sľúbil, že v takom prípade dôjde k reštrukturalizácii dlhov a zaisteniu technickej podpory potrebnej pre nárast gréckej ekonomiky. Ak myslel uvedenú ponuku úprimne, tak potom by sa všetky tie katastrofické scenáre priaznivcov eura nesplnili,“ myslí si Lafontaine a pozastavuje sa nad tým, koľko ľavicových a pravicových ekonómov sa zhodlo na tom, že optimálnym riešením pre Grécko je opustiť eurozónu. Pochvalne sa zmieňuje najmä o bývalom gréckom ministrovi financií Varoufakisovi.

    „Varoufakis mal dokonca pripravený plán B pre prípad, že by šéf ECB Draghi odstrihol grécke banky od financií. To sa aj stalo a bývalý investičný bankár Draghi túto zbraň hromadného ničenia naozaj použil. Tým sa stal, spoločne so Schäublem, najväčším zloduchom eurozóny. Draghi sa už od začiatku snažil pomocou rôznych mučivých nástrojov zraziť Tsiprasovu vládu na kolená. Teraz je ten správny čas na to, aby európska ľavica nechala vypracovať podobný plán B pre prípad, že do ťažkej situácie sa dostane ďalšia ľavicová vláda. V rámci transformácie by sme mali odstrániť ECB, ktorá nemá žiadnu demokratickú legitimitu. Euro sa stalo nástrojom dominancie nemeckej ekonomiky a vlády nad Európou. Európska ľavica, ktorá chce demokraciu a sociálnu spravodlivosť v Európe, musí po skúsenostiach s Gréckom zmeniť celoeurópsku politiku a vybrať sa na novú cestu,“ uzavrel Lafontaine.

    autor: pro

    - Reklama -