Otázky v Smere, sebakritika v Moste, starosti aj nádej u kotlebovcov. Politici sa zamysleli nad rokom 2017

    0
    Poslanci NR SR (ilustračné foto) (Autor: Facebook, Správy RTVS)

    Dlhoročný poslanec národnej rady Dušan Jarjabek ako predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá tvrdí, že kultúre sa darilo už len z toho hľadiska, že všetky inštitúcie kultúrneho rázu prosperujú. „Čiže v tomto prípade to musím hodnotiť ako jedno veľké plus. Na poste generálneho riaditeľa vo verejnoprávnej televízii je nový človek, ktorý prišiel so svojou víziou. Uvidíme, kedy sa tá vízia naplní,“ myslí si Jarjabek, ktorý sa nevyhol ani téme župných volieb. „Nastali isté posuny, ktoré boli spôsobené tým, že voliči viac uverili kandidátom, čo sľubovali istú zmenu, ako tým, ktorí mali obhajovať svoju prácu. Preto došlo k týmto zmenám. Samozrejme, okrem toho už povedaného ,preto', sa opäť môžeme ešte predtým pýtať, že ,prečo',“ uviedol. 

     

    Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová sa na končiaci sa rok pozerala skôr cez sociálnu optiku. Práve pomoc hendikepovaným, prípadne sociálne znevýhodneným občanom, považuje liberálka za svoje najvýraznejšie úspechy v takmer skončenom sa roku. „Desiatkam spoluobčanov sme spolu s mojou poradkyňou pani Brichtovou pomohli tým, že ministerstvo práce nepriznáva kompenzácie ľuďom so zdravotným postihnutím, lebo Richter nariadil úradníkom šetriť. To sú katastrofálne prípady, keď matka ako samoživiteľka má postihnutého syna, ktorý sa nedokáže hýbať, no napriek tomu jej opakovane neboli tie peniaze pridelené. Napísala nám však, chopili sme sa toho a dnes už ten príspevok má. Lebo to boli kvantá odvolaní. Takže na toto som hrdá. Žiaľ, ako opozičná poslankyňa neviem meniť systém, preto sa snažíme pomáhať aspoň jednotlivcom,“ uviedla pre PL poslankyňa.

    Čo sa týka negatív, mrzí ju, že nedokázala viac presadiť svoje myšlienky, respektíve návrhy. „Za neúspech považujem prakticky všetky moje návrhy zákonov, ktoré mi neschválili, no to už je asi osud opozičných poslancov,“ uvažovala nahlas členka SaS.

    Podpredseda opozičného hnutia Sme rodina Milan Krajniak je hrdý na program, ktorý kollárovci v minuloročnom období predstavili: „Teší ma, že sa nám podarilo dať dokopy ekonomický program Starostlivý štát, na ktorom som pracoval prvú polovicu tohto roka, aby som dal ten program dokopy. A teší ma aj to, že keď sa už v tejto druhej polovici roka s ľuďmi o programe rozprávam, vidím, že sú to problémy, ktoré ich z toho ekonomického hľadiska ozaj trápia. Takže to, že sa nám podarilo naformulovať program, ktorý rieši to, čo ľudí najviac trápi, tak ma, logicky, teší. A radosť mi spôsobuje aj to, že sa nám v ekonomickej oblasti podarilo získať dôveru ľudí. Skrátka, že na nich nekašleme, ako na nich možno doteraz kašlali dlhé roky štandardní politici.“ 

    To, že by sa niečo v roku 2017 hnutiu Sme rodina, respektíve Krajniakovi, vyslovene nepodarilo, si samotný podpredseda hnutia nemyslí. „Skôr ma sklamalo, že keď je v parlamente dobrý návrh zákona, tak by mal prejsť bez ohľadu na to, kto ho navrhuje. My máme také pravidlo, že hlasujeme aj za vládny návrh, aj za opozičný. Dokonca aj za kotlebovský, pokiaľ ho považujeme za dobrý. A aj ostatným politickým kolegom sa snažíme zdôrazniť, že to nie je automaticky prekážka, ak daný návrh predložil niekto, kto vám nie je politicky blízky,“ snažil sa ísť po pragmatickej línii Krajniak.

    Predseda klubu Most-Híd a zároveň poslanec NR SR za rovnakú stranu Gábor Gál nechcel hovoriť v jednotnom čísle, radšej spomenul kolektívne úspechy koaličnej partaje. „V práci nie som sám. Vnímam to ako kolektívnu snahu, jeden sme odkázaný na druhého a na veciach robíme spoločne,“ podotkol hneď na úvod.

    „Až na tých pár turbulentných dní sme pre Slovensko vedeli zabezpečiť politickú stabilitu. Programové vyhlásenie vlády sa plní tak, ako bolo stanovené. Dokázali sme navýšiť dôchodky, vedeli sme pomôcť podnikateľom i ľuďom, ktorí sú v núdzi. Posilnili sme postavenie menšín, čo sa týka nápisov na železničných staniciach, alebo by som spomenul posilnenie národnostných škôl. Je tam však toho ďaleko viac,“ nešetril spokojnými slovami. Priznal však, že svoju politiku nevedia bugárovci voličom predať. „Naším problémom je, že nevieme niekedy naše úspechy dostatočne ,predať´ na verejnosti. To by som si želal v budúcom roku vylepšiť,“ uzavrel.

    Gálov koaličný partner a podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Anton Hrnko spomenul tiež kolektívne úspechy partaje, no spomenul aj osobné úspechy. „Myslím si, že aj prostredníctvom parlamentu sa mi podarilo vyriešiť neblahú situáciu v Ústave pamäti národa. Tiež sa mi podarilo presadiť zvýšenie dôchodku odbojárom z 2. svetovej vojny a SNP. V rámci strany by som vyzdvihol, čo sa nám podarilo v rámci ochrany slovenskej pôdy. Urobil sa tiež poriadok v oblasti potravinárstva. Celkovo by som tento rok z hľadiska plnenia programu označil za úspešný. A to aj z hľadiska osobného, aj straníckeho,“ zhodnotil v skratke lanský rok Hrnko.

    Čo sa týka negatív, Hrnkova odpoveď bola vcelku stručná. „Samozrejme, sú aj veci, ktoré by sa nemuseli stať, ale tak to už býva, keď je niekedy človek temperamentnejší, ako som ja,“ dodal so smiechom národniar. 

    Podpredseda parlamentnej ĽSNS Milan Uhrík zažil značne turbulentný pracovný rok. „Bol to rok radostí aj starostí. A tiež rok ťažkých politických zápasov. Medzi najväčšie úspechy by som zaradil to, že sa nám podarilo odovzdať Banskobystrický samosprávny kraj vo veľmi dobrej kondícii. Napriek tomu, že sa nám nepodarilo obhájiť predchádzajúci (volebný) triumf,“ uviedol.

    Neberie teda Uhrík výsledok kotlebovcov v BBSK ako sklamanie? „To by som ako neúspech nebral. Iste, zamrzí to, no na druhej strane si myslím, že vďaka tomu budeme mať oveľa viac času na tú veľkú, celoštátnu politiku. Pričom som presvedčený, že v najbližších parlamentných voľbách sa nám to nepochybne v dobrom vráti. Jednoducho, že budeme mať čas viac sa venovať ľuďom, tým väčším parlamentným témam,“ snažil sa hľadať pozitíva.

    Na základe povedaného, znamená to teda, že Uhríka vlastne ani nemrzí, že sa nestal v novembrových voľbách nitrianskym županom? „Jasné, že by to potešilo, ale zase je tam veľa takej tej ,mravenčejpráce, keď ste ako župan zahrabaný v papieroch na úrade. Čiže z pohľadu celospoločenských a celoštátnych zmien, ktoré chceme presadiť, je omnoho lepšie, ak sa budeme môcť koncentrovať na parlamentné voľby, respektíve prácu s tým spojenú,“ dodal na záver mladý poslanec.

    Dalo sa predpokladať, že čerstvý trnavský župan a dosluhujúci poslanec NR SR za stranu OĽaNO Jozef Viskupič bude s končiacim sa rokom spokojný. „Za úspech považujem rozhodnutie voličov v Trnavskom samosprávnom kraji (TSK). To, že sme sa rozhodli postaviť výzve čelom, považujem za osobný politický, ako aj ,oľaňáckyúspech. Rovnako tak, ako sa nám podarilo aj s koaličnými partnermi vydefinovať ponuku a ako sa k tomu celkovo postavili voliči. Som rád, že si v rámci kraja vybrali zmenu a vyhrala naša ambícia a vízia s názvom Spolu tvoríme kraj,“ vrátil sa ešte k župným voľbám Viskupič.

    Na parlamentnej úrovni teší 41-ročného politika, že sa mu spolu s kolegami Grendelom, Hegerom a Remišovou podarilo zastaviť kauzu Bžán.

    „Podarilo sa nám zastaviť to najhoršie, čo mohlo hroziť – pripravený scenár absolútne nemorálnej odmeny. Takisto mi nedá nespomenúť, ako sa Veronika Remišová a celý klub postavili k záchrane 300 miliónov eur z eurofondov na vedu a výskum,“ pokračoval vo výpočte pozitív Viskupič.

    Málo času na blízkych

    Čo sa týka neúspechov v uplynulom roku, Viskupičova odpoveď bola možno trochu prekvapujúca.

    „Musím to prepojiť s osobným životom. Všetky tieto úspechy v politike išli na úkor rodiny, no vždy som chápal a chápem, že žijeme rýchlu dobu. A všetkým ľuďom, ktorí sú nútení pracovať mimo územia Slovenska, krajov alebo skrátka svojich domovov, absolútne rozumiem. Lebo za posledných 10 mesiacov som sa veľmi málo venoval rodine, pričom apelujem na trpezlivosť manželky a dúfam, že aj deti to pochopia, keď im budem hovoriť, prečo som to robil,“ skonštatoval pre PL.

    Na tému dnešných hektických čias ešte poznamenal: „Moje zadanie (ako politika) je ochrániť verejný záujem a to, že sa to nedá skĺbiť aj s rodinou, je asi výrazom doby. Verím však, že v budúcnosti sa nám podarí vytvoriť také predpoklady, aby sa ľudia mohli venovať svojim rodinám, prípadne záujmom oveľa viac. Nateraz to nejde ani mne a chcem odkázať ľuďom, že tomu rozumiem. Musíme sa však snažiť, aby sa to zlepšilo.“

      

    Nezaradený poslanec Zsolt Simon považuje za úspech, že sa aj vďaka jeho úsiliu podarilo, aby si „predseda parlamentu po prvýkrát v histórii Slovenska sadol s poslancami a odôvodňoval svoje vystúpenie v zahraničnom parlamente. Simon týmto svojím vyjadrením narážal na vystúpenie Andreja Danka v ruskej Štátnej dume. „Je to veľký medzník a do budúcna to je určite pozitívny krok, keď si naši predsedovia parlamentu radšej vopred uvedomia, čo povedia na pôde iného parlamentu,“ rozvinul svoje myšlienky niekdajší dvojnásobný minister pôdohospodárstva.

    A čo Simona v tomto roku politicky sklamalo, ba priam až zarmútilo?

    „Smutný som z toho, že korupcia a klientelizmus sa v našej krajine naďalej rozmáhajú. Bohužiaľ, verejné vnímanie tohto nešváru sa nepodarilo ani o chĺpok posunúť k tomu, aby občania cítili dôveru k orgánom činným v trestnom konaní a justícii ako takej,“ skonštatoval pre PL.sk skúsený politik.

    - Reklama -