Ako pred niekoľkými dňami informovala redakcia servera Parlamentné listy, dvadsaťosemročná nemecká učiteľka prišla do Viedne osláviť príchod Nového roka so svojou kamarátkou. Obe popíjali v klube, ale podnapitejšia obeť neskoršieho brutálneho znásilnenia sa nechala štyrmi Iračanmi vylákať von a nakoniec skončila u nich doma. Postupne sa na bezmocnej a značne opitej žene vystriedali nielen títo štyria muži, ale aj ich ďalší známi.
Žene na druhý deň ráno namerali na polícii dve promile alkoholu, čo chtiví Iračania zneužili. Podľa obžaloby sa mali trestného činu dopustiť všetci títo irackí migranti (vo veku od 22 do 48 rokov). Až na jedného z nich sa však k spáchaniu tohto odsúdeniahodného činu nechceli priznať. Niektorí potvrdili, že so ženou mali sex. Tvrdili však, že prvotná iniciatíva vyšla z jej strany. Jeden z nich odmietol, že by bol vôbec v inkriminovanej chvíli v byte.
Najstarší z obžalovaných na súde povedal, že to celé prespal a ženu si všimol až ráno. Toho súd nakoniec úplne oslobodil. Ako uviedla sudkyňa v rozsudku, len dvaja z deviatich násilníkov spolupracovali s vyšetrovateľmi. Prvý z nich, dvadsaťdvaročný muž, dostal deväť rokov, jeho o päť rokov starší kumpán, ktorý svoj čin ako jediný ľutoval, odišiel zo súdu s desiatimi rokmi väzenia. Osem násilníkov sa bezprostredne po konzultácii s právnikmi proti rozsudku na mieste odvolalo.
Ako si všimol rakúsky denník, štátna žalobkyňa Karina Fehringerová sa počas svojej reči viditeľne triasla a s pohoršením konštatovala, že iba jeden z deviatich mužov prejavil nad spáchaným činom ľútosť. Žalobkyňa sa pustila aj do ich právnych zástupcov za to, že neustále poukazovali na opitosť obete. „Argumentovať tým, že opitá žena vysielala nejaké signály, je úplne scestné. Budeme azda dávať na etiketu nápis, že nadmerná konzumácia alkoholu môže byť považovaná za súhlas so sexom?“ divila sa Fehringerová.
Na súde ďalej zaznelo, že obeť trpí od brutálneho znásilnenia posttraumatickou stresovou poruchou. Zatiaľ nie je jasné, či budú Iračania po uplynutí trestu deportovaní späť do svojej materskej krajiny. Podľa ministra vnútra Karla-Heinza Grundböcka Rakúsko dlhé roky do Iraku vzhľadom na tamojšiu situáciu nikoho nedeportovalo. Ďalší postup však bude záležať na tom, aký bude nakoniec finálny verdikt súdu.
Celý text si môžete v nemčine prečítať TU.
