V roku 1991 dostala disidentka – vtedy žijúca za vojenskej junty v domácom väzení – Nobelovu cenu za mier. V zdôvodnení bolo uvedené, že ju dostala „za svoj neozbrojený boj za demokraciu a ľudské práva“.
V novembri 2015 však jej strana vyhrala vo voľbách a Su Ťij sa dostala k moci. Nemohla sa stať prezidentkou, pretože má okrem mjanmarského aj ďalšie občianstvo (po svojom zosnulom manželovi) a ústava nepripúšťa, aby mal prezident cudzie občianstvo. Stala sa z nej poslankyňa a neskôr po zostavení vlády obsadila hneď niekoľko ministerstiev na čele s rezortom zahraničia. Potom prezident zriadil funkciu „štátneho poradcu“, de facto predsedu vlády (ktorej podobne ako v USA formálne predsedá prezident; pozn. red.), do ktorej bola okamžite vymenovaná práve Su Ťij. Tá sa tak stala jednoznačne najvplyvnejšou postavou mjanmarskej politiky.
A to sa teraz obrátilo proti nej. Pri hraniciach dominantne budhistického Mjanmarska s moslimským Bangladéšom sa rozpútal konflikt medzi miestnou väčšinou Rakhinov a moslimskou menšinou Rohingov. Už minulý rok mali niektorí laureáti Nobelovej ceny za mier varovať v otvorenom liste pred „etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti“ páchanými na rohinských moslimoch.
Vo februári sa v oficiálnej správe vyjadrila OSN, ktorá napísala, že zločiny na menšine sú rozšírené, systematické a „veľmi pravdepodobne“ dosahujú intenzitu zločinov proti ľudskosti.
Kríza potom ešte viac eskalovala na konci augusta, keď po útoku Rohingov na policajné stanice a ďalšie verejné inštitúcie zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Odveta Rakhinov mala podľa niektorých odhadov vyhnať cez hranicu do Bangladéša tristotisíc ľudí, väčšinou Rohingov.
Rada OSN pre ľudské práva sa postavila jednoznačne na stranu rohinských moslimov. Jej predseda Zeid Ra’ad al-Hussein hovorí o „etnickej čistke ako z učebnice“.
Svetové médiá takisto dramaticky líčia údel moslimských vysídlencov. Televízie a spravodajské weby prinášajú zábery z mjanmarsko-bangladéšskej hranice.
Teraz na internete vznikla petícia, ktorá požaduje, aby Nobelov výbor odobral mjanmarskej političke prestížne ocenenie. Išlo by pritom o vôbec prvý prípad za takmer 120 rokov histórie ceny.
Dôvodom, prečo by laureátka mala o cenu prísť, je podľa petentov fakt, že na udalosti reaguje „podľa príručky Donalda Trumpa o popieraní a odklone“. Vyčítajú jej, že spochybnila svedectvo moslimských žien o ich znásilňovaní, a dokonca neváhala hovoriť o „falošných znásilneniach“ (v origináli „fake rape“; pozn. red.). Navyše vraj mala tú drzosť a toto spojenie dala na oficiálnom webe mjanmarskej vlády do titulku. Tlačový hovorca ministerstva zahraničia, ktoré Su Ťij riadi, mal odmietnuť „neprimerané vyfabulované príbehy“ a samotná štátna poradkyňa mala v rozhovore s miestnym arcibiskupom uviesť, že problém Rohingov medzinárodné spoločenstvo zveličuje.
„Aun Schan Su Ťij je popieračkou genocídy, etnických čistiek a masového znásilňovania,“ konštatuje kategoricky text petície adresovanej Nobelovmu výboru.
Predseda výboru Olav Njolstad však rozhorčeným petentom odkázal, že odobrať Nobelovu cenu po jej udelení už nie je možné. „Ani závet Alfreda Nobela, ani stanovy Nobelovej nadácie neumožňujú, aby bola Nobelova cena – či už za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru, alebo mier – odobratá,“ vysvetľuje Nór.
Na Nobelovom zozname bojovníkov za mier, z ktorého by mal výbor Su Ťij ako popieračku genocídy a používateľku Trumpovej príručky podľa petentov vyškrtnúť, sa tiež nachádza množstvo disidentov, niekoľko amerických prezidentov (z posledných pätnástich rokov James Carter, Barack Obama a Clintonov viceprezident Al Gore), ako aj palestínsky vodca Jásir Arafat.
