Odborník na platy: Prečo ženy zarábajú menej ako muži? Vysvetlenie je jednoduchšie, než by sa zdalo

    0
    Eurá. Ilustračná fotografia. (Autor: TASR)

    V krajinách strednej a východnej Európy majú ženy na rovnakých pozíciach ako muži od dvoch do 11 percent nižší plat ako mužskí pracujúci. Prečo to tak je?

    Z tejto štatistiky ťažko nájsť príčiny tohto stavu. Osobne predpokladám, že zamestnávateľom ide predovšetkým o to, aby ich zamestnanci, či už ženy, alebo muži, odviedli svoju prácu s požadovanou kvalitou. A za túto prácu im dajú plat, na ktorom sa dohodnú. Naše štatistiky poukazujú aj na to, že ženy si na pracovných pohovoroch pýtajú nižšie platy ako muži a to môže byť dôvod, prečo aj na rovnakej pozícii ženy zarábajú menej ako muži. Jednoducho si menej zapýtajú.

    U nás je tento rozdiel deväť percent. Zvyšuje sa oproti minulosti, ostáva rovnaký alebo sa znižuje? Aké máte vysvetlenie pre rozdielny prístup zamestnávateľov?

    Zaznamenaný rozdiel v odmeňovaní môžeme vidieť dlhodobo a dramaticky sa nemení napriek tomu, že je to veľká agenda Európskej únie. Ako som už naznačil, zamestnávateľom ide predovšetkým o to, aby zamestnanec vykonal prácu a za to mu dá plat, na ktorom sa dohodnú. Nevidím žiadny dôvod upodozrievať zamestnávateľov, že automaticky dávajú ženám nižší plat len preto, že sú ženy.

    Celkovo u nás ženy zarábajú takmer o štvrtinu – o 23 percent – menej ako muži. Je to tak na všetkých pozíciách, vo všetkých odvetviach?

    Celkový pohľad na platy porovnáva priemerný plat všetkých žien s priemerným platom všetkých mužov. Ten podiel v neprospech žien naznačuje, že ženy pracujú na pozíciách, ktoré sú menej odmeňované a naopak v oblastiach, kde sú platy vyššie, pracujú väčšinou muži. Typickými príkladmi môže byť sociálna práca či školstvo, čo sú prefeminizované odvetia a plat je tam nízky, na druhej strane, v IT pracujú vo výraznej miere muži a táto oblasť práce je odmeňovaná nadpriemerne.

    Podľa štatistík Platy.sk na drvivej väčšine pozícií zarábajú ženy menej ako muži. Najvypuklejšie rozdiely sme zaznamenali na pozíciách senior účtovník, regionálny/oblastný manažér, obchodný referent, kuchár alebo vedúci nákupu. Treba však doplniť, že táto štatistika nebrala do úvahy prax na danej pozícii či kvalitu vykonanej práce.

    Sú napríklad profesie, kde naopak ženy zarábajú viac ako muži?

    Áno, zaznamenali sme aj pozície, kde ženy zarábajú viac ako muži. Ide napríklad o daňového poradcu, HR koordinátora či redaktora.

    Čo ma na informáciách na vašej stránke najviac zaujalo, je to, že s pribúdajúcou praxou rozdiely medzi ženami a mužmi ešte viac rastú. Toto si ako vysvetľujete?

    Keď ženy a muži vstupujú na trh práce, ich plat nie je až taký odlišný. Najväčšie rozdiely sú vo vekovej skupine 35- až 44-ročných, teda v čase, keď sa ženy-matky vracajú späť do pracovného procesu. Ich platové požiadavky vychádzajú z toho, koľko zarábali pred odchodom na materskú a rodičovskú dovolenku, no plat mužov-rovesníkov počas tohto obdobia rástol. A tým sa teda zvýšili rozdiely medzi platmi mužov a žien.

    Aké právo má zamestnanec, prípadne, čo mu radíte pri dohadovaní si odmeny za prácu, aby postupoval, ak má pocit, že navrhovaný plat je nízky?

    V princípe žijeme v trhovej ekonomike, kde plat má byť vecou dohody zamestnanca a zamestnávateľa. Vyšší plat si dohodnú tí, po ktorých je na trhu práce väčší dopyt. Ak chce niekto dobre zarábať, nech sa stane špecialistom vo svojej oblasti, nech ide študovať techniku, IT, nech sa stane jednotkou v kreatívnej oblasti. Na druhej strane, zamestnanci na nekvalifikovaných prácach sú ľahko nahraditeľní, preto je ich vyjednávacia pozícia oveľa horšia. Každý zamestnanec by mal vedieť, aká je jeho hodnota na trhu práce. Čím väčšiu hodnotu zamestnanec prináša zamestnávateľovi, tým viac ho odmení. Preto operátor strojov nebude nikdy zarábať viac ako procesný inžinier. Je dobre vedieť, ako sa pohybuje plat na svojej pozícii. Keď sa táto informácia nedá zistiť cez známych (ktorým to často zakazuje firemná smernica), tak sa treba obrátiť na internet. Aj na stránke Platy.sk je možné zistiť, aké platy sú na pozícii, pri porovnaní platu sa okrem pozície berie do úvahy aj región, ktorý výrazne vplýva na plat.

    V ktorých odvetviach sa dnes na Slovensku najlepšie zarába?

    Najvyššie platy sú už tradične v IT, elektrotechnickom a automobilovom priemysle, ale aj v energetike.

    Naopak – ktorý sektor zaznamenal prepad v príjmoch?

    Najnižšie platy sme zaznamenali v reštauračných službách, sociálnej starostlivosti či v poštových službách.

    Ako je to s očakávaniami absolventov pri prijímacích pohovoroch? Počul som, že dnes je taký trend v Bratislave, že si pýtajú aj 1 300 eur ako nástupný plat. Sú tieto očakávania reálne?

    Priemerný plat v Bratislave je na úrovni 1 400 eur. Do tohto priemeru sú však započítané aj platy skúsených zamestnancov či manažérov. Už z tohto pohľadu je zrejmé, že nástupný plat na úrovní 1 300 eur je prehnaný. Nevylučujem, že na niektorých pozíciách sú ponúkané aj takéto nástupné platy, ale vo všeobecnosti ide o vysoký očakávaný plat pre absolventov v Bratislave.

    Máte poznatky napríklad pri očakávaných, želaných platoch o regionálnej štruktúre? Dá sa napríklad povedať, že východniari majú väčšiu guráž a pýtajú si viac? Dá sa takéto niečo vydedukovať z vašich čísiel?

    Očakávané platy z regionálneho hľadiska odzrkadľujú skutočné platy. Najvyššie sú v Bratislave a najnižšie v Prešovskom kraji.

    Niektorí zamestnávatelia, napríklad v obchode, majú problém nájsť kvalitnú pracovnú silu. Spejeme k masívnejšiemu prijímaniu zahraničných robotníkov? Alebo ako z biedy von, keď týmto zamestnávateľom nepomáha ani zvyšovanie platov?

    Zamestnávatelia už dlhšie hlásia, že na niektoré pozície slovenský trh práce neponúka pracovnú silu. Skôr či neskôr nastane situácia, že tú prácu ponúknu aj zamestnancom zo zahraničia. 

    Z tohto dôvodu sú obchodníci aj radi za prijímanú novelu, ktorá rozširuje počet povinne zatvorených maloobchodov z 3,5 dňa do roka na 15. Je tento problém len v obchode alebo máte poznatky o nedostatku sily aj v iných segmentoch?

    Nemyslím si, že nedostatok pracovnej sily je problémom obchodu. Väčšie problémy sú vo výrobnom priemysle, kde už dlhší čas je dopyt napríklad po kvalitných zváračoch a pracovníkoch do výroby.

    Čo by si mal človek pri pohovore alebo úvahách o zmene zamestnania uvedomiť?

    Treba sa zamyslieť nad tým, prečo uvažuje nad zmenou zamestnania. Plat je dôležitý, no v konečnom dôsledku zamestnanci menia prácu pre niečo úplne iné. Kým u mladých prevláda pri rozhodovaní plat, u starších je to skôr možnosť realizácie, stabilita práce, dobré medziľudské vzťahy na pracovisku, motivujúci nadriadený, súlad medzi pracovným a rodinným životom a pod.

    Sú dnes bežné ešte koncoročné odmeny alebo iné benefity? Aké sú najčastejšie?

    Súčasťou odmeňovacích systémov sú v niektorých spoločnostiach aj koncoročné odmeny či 13. plat. Podľa našich štatistík dostáva odmeny 26 percent zamestnancov a priemerná suma ročnej odmeny je 698 eur. Okrem finančných benefitov firmy poskytujú zamestnancom aj nefinančné benefity. Iba 30 percent zamestnancov na Slovensku deklaruje, že zamestnávateľ im neposkytuje žiadny nefinančný benefit. Najvýraznejší nárast za uplynulé roky zaznamenali najmä firemné akcie pre zamestnancov vo forme večierkov, tímbildingov, posedení a podobne. Firmy ich organizujú oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Tento benefit v roku v 2016 uviedlo až 29 percent zamestnancov.

     

    - Reklama -