The Guardian prišiel včera so zaujímavým článkom, že hoci si väčšina Američanov myslí, že Barack Obama bol umiernený a nebol žiaden bojovník, prezentoval sa hlavne cez umiernený postoj k Iránu či opätovné otvorenia diplomatických vzťahov s Kubou, v skutočnosti je podľa autorky Medei Benjaminovej jastrabom.
Hoci Obama ako kandidát sľuboval koniec vojen Georgea Busha, teraz opúšťa úrad v pozícii, že je vo vojne dlhšie ako ktorýkoľvek iný prezident v histórii Spojených štátov. Taktiež je jediný prezident, ktorý slúži dve obdobia s národom vo vojne.
Problém je ten, že prišlo skutočne k zníženiu počtu amerických vojakov bojujúcich v Afganistane a Iraku, avšak nastal dramatický nárast vzdušných útokov a využitia špeciálnych operácií po celom svete. Ide o 130 % skok od čias Bushovej administratívy.
Tri bomby každú hodinu
Iba v roku 2016 Obamova administratíva zhodila minimálne 26 171 bômb. To znamená, že každý deň v minulom roku americká armáda odpálila na svojich protivníkov alebo civilistov za svojimi hranicami až 72 bômb, tri bomby za hodinu.
Hoci bola väčšina vzdušných útokov v Sýrii a Iraku, americké bomby dopadali aj na ľudí v Afganistane, Líbyi, Jemene, Somálsku a Pakistane. Teda na sedem moslimských krajín.
Najčastejšie začala americká armáda používať bezpilotné lietadlá, ktorých riadenie sa uskutočňuje z pohodlia amerických základní. Veľakrát však za cenu obrovskej straty civilných životov.
Prezident Obama tvrdil, že jeho zámorské vojenské dobrodružstvá sú legálne a povolené Kongresom z rokov 2001 až 2003. Avšak dnešné vojny majú máločo spoločné s nepriateľmi, ktorí zaútočili na USA 11. septembra 2001.
Takto pokrútené právo Obamovej administratívy, konštruované hlavne tak, aby ospravedlnila svoje intervencie, hlavne mimosúdne bezpilotné zabíjanie bez geografických obmedzení, bude odovzdané do rúk nevyspytateľného Donalda Trumpa.
Aké výsledky však môže Obama ukázať? Počas ôsmich rokov a bojov na toľkých frontoch sa terorizmus rozšíril, žiadna vojna nebola vyhratá a na Strednom východe je úplný chaos.
Zatiaľ čo zmena americkej taktiky vedenia vojny zachránila veľa ich jednotiek. Nemáme však žiadne konkrétne informácie o tom, koľko civilistov bolo zabitých pri bombardovaní Iraku a Sýrie. Len sporadicky sú zverejnené čísla obetí obyčajných ľudí, ako to bolo v prípade tragického bombardovania nemocnice Lekárov bez hraníc v Kunduze v Afganistane, kde zomrelo 42 ľudí a 37 bolo zranených.
V júli 2016 bola americká vláda dotlačená k tomu, aby poskytla informácie o počte mŕtvych v prípade bezpilotných lietadiel. Čísla hovorili o 116 civilistoch v Pakistane, Jemene, Somálsku a Líbyi medzi rokmi 2009 až 2015. Tieto údaje však vyznievali smiešne tak pre novinárov, ako aj obhajcov ľudských práv, keďže neboli zverejnené žiadne mená, dátumy a ani presné lokality. Investigatívni novinári z Londýna však hovorili o číslach šesťkrát väčších.
