„Všetky štyri krajiny východnej časti Európskej únie, ktoré vyvolávajú v starých členoch obavy – Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko – majú na čele vlád populistov nejakého druhu,“ píše denník. Zdôrazňuje pritom, že populizmus nemá jednotnú podobu, no všetky jeho súčasné verzie v Európe odmietajú moslimskú imigráciu.
O rôznych podobách populizmu hovorí v denníku aj český analytik Jiří Pehe. Ten poukazuje, že maďarský premiér Orbán je pravicový nacionalista, zatiaľ čo Robert Fico ľavicový populista. Jaroslaw Kaczynski, ktorý podľa NY Times riadi z pozadia poľskú vládu, je podľa analytika ideológ posadnutý Ruskom a budúci český premiér Babiš je zase podobný populista ako Trump, ktorý sľubuje, že krajinu povedie ako firmu.
Slovenský analytik Tomáš Valášek si o Babišovi myslí, že nemá jasnú ideológiu. „Rozhodol sa kandidovať, lebo mal pocit, že česká spoločnosť je zlomená, neefektívna a dala by sa spravovať lepšie,“ tvrdí. Valášek je zároveň presvedčený, že Babišove postoje sa budú časom meniť rovnako, ako sa to stalo v prípade Fica, ktorý najprv vystupoval ako kritik EÚ a dnes je najväčším zástupcom jadra.
A ako je možné, že sa v našom regióne populizmu tak darí? V každej krajine je totiž cítiť nespokojnosť s nejakým problémom, vysvetľuje odborník na históriu strednej Európy Norman Davies. „Veľká časť populácie v každej z týchto krajín má pocit, že ich o niečo okradli, oklamali ich alebo podviedli,“ objasňuje.
