Uzunoglu sa na úvod zmienil, že so zmiešanými pocitmi sleduje niekedy až neuveriteľné výklady a prognózy českých komentátorov k súčasným rusko-tureckým vzťahom, a to obzvlášť v súvislosti so zatiaľ posledným stretnutím tureckého prezidenta Erdogana s ruskou hlavou štátu Vladimirom Putinom.
„V súčasných rusko-tureckých vzťahoch a predovšetkým pri prognóze týchto vzťahov do budúcna je základným predpokladom znalosť vzájomnej histórie oboch krajín. Rusko-osmanské, následne rusko-turecké vzťahy takmer vždy sprevádzali vojny a nepriateľský či až nenávistný postoj oboch krajín. Stovky rokov obe krajiny nemilosrdne bojovali proti sebe a s výnimkou jedného prípadu sa boj vždy skončil prehrou Osmanskej ríše,“ spomenul Uzunoglu vojnu o Krym.
Varovania Lavrova
Potom sa rozpísal o podpore Turecka Leninom, ktorý chcel utlmiť averziu a nenávisť voči Rusom, ale úprimná snaha vraj nepomohla. „A po II. svetovej vojne? Nenávisť sa dostala pre civilizovaného človeka do nepredstaviteľných dimenzií. Po rozpade ZSSR? Americký, ale aj európsky kapitál videl v Turecku prostredníka k tureckým štátom, ako sú Azerbajdžan, Turkménsko, Kazachstan atď.,“ podotkol Uzunoglu.
Súčasná hlava štátu Vladimir Putin sa vraj snažil stabilizovať Rusko a dlho tureckému prezidentovi veril. „Dlho tvrdohlavo ignoroval varovania svojho ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ale aj svojich poradcov,“ zmienil sa o zlome, ktorý nastal po zostrelení ruského lietadla.
Naivné zbližovanie
„Zostrelenie ruského lietadla a následný vývoj majú aj iné aspekty, predovšetkým ekonomické. Ako je známe, pre Ukrajinu a anexiu Krymu Ruskom sú na Rusko uvalené sankcie, Západ sa snaží ruskú ekonomiku destabilizovať… A v týchto pre Rusko ťažkých časoch došlo k zostreleniu ruského lietadla Tureckom! Rusko reagovalo ekonomickými sankciami, zákazom turistiky do Turecka, zákazom dovozu poľnohospodárskych produktov a ďalšími,“ dodal Uzunoglu s tým, že Rusko tak ušetrilo minimálne desať miliárd dolárov, ktoré však práve teraz potrebuje.
„V Rusku začali konečne vážne uvažovať, ako presmerovať turistov, aby aj v budúcnosti ušetrili a aby sa otvorila cesta investícií na Krym. Dovoz textílií presmerovali do Číny a do stavby skleníkov na poľnohospodárske produkty sa po vzore Holandska pustili doma. Preto očakávať do budúcna nejaké výrazne ,srdečné‘ zblíženie Ruska s Tureckom je viac ako naivné! Áno, obe strany – najmä tá ruská – sa budú snažiť zo situácie, v ktorej sa v súčasnosti Turecko nachádza, vyťažiť maximum, ale len do tej miery, do akej Turecku také partikulárne zblíženie s Ruskom dovolia USA a EÚ!“ uzavrel Uzunoglu s tým, že vplyv USA a EÚ netreba podceňovať, lebo všetci, ktorí majú nejakú moc, prešli americkou školou.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
