Nerozdeľujem, neútočím osobne na ľudí, ale skôr vysvetľujem. Moja DNA je DNA diplomata, nie politika. Rusku sme na smiech, konštatuje Lajčák

    0
    Miroslav Lajčák (Autor: TASR)

    Ako uviedol pre český portál Deník N, v čase, kedy bol zavraždený novinár a jeho snúbenica, sa k politickej situácii na Slovensku nemohol vyjadrovať. A to z dôvodu, že bol predsedom Valného zhromaždenia OSN. Rozumel ale tomu, čo sa na Slovensku dialo. „Na Slovensku sa predsa novinári nevraždia. Vražda novinára a jeho snúbenice prekročila hranice chápania mnohých z nás. Rovnako, ako ľudia na uliciach, aj ja som bol v šoku,“ vysvetlil.

    Veľakrát údajne dostával od ľudí otázky, prečo nezložil funkciu a nezachoval sa ako chlap. Na to si ale vždy položil otázku, či by naozaj išlo o chlapský krok a ako by na daný krok zareagovali ľudia z ministerstva. „Vo mne mali záruku, že úrad bude kontinuálne pokračovať ďalej. Gestom politika by bolo tresknúť dvermi, ale gesto diplomata je iné. Štát musí fungovať v každom prípade,“ konštatoval.

    Priznáva, že vražda Kuciaka a Kušnírovej bol bod zlomu, ktorý spôsobil, že Slovensko už nie je také, ako predtým. Rovnako to spôsobilo, že sa politikom vládne horšie, čo ale podľa jeho názoru lepšie pre spoločnosť. „Len sa mi niekedy zdá, že sa spoločnosť prísne delí na našich a tých druhých. Niektorým všetko odpustíme a u iných, naopak, všetko zveličíme. Ale celkový trend je jednoznačne správny. Len by sme pri tom pochode správnym smerom nemali demontovať piliere ústavného štátu,“ uviedol s tým, že by sa nemali vynášať rozsudky pomocou médií, či na námestiach, keď máme prezidenta aj parlament. Upozornil na to, že emócie ľudí sa dajú veľmi ľahko zneužiť a preto sa obáva, aby sa nezneužil aj dobrý úmysel ľudí.

    Kariéra po ministerstve

    Keď nastane čas, že bude musieť odísť z pozície ministra zahraničných vecí, tak nechce zasadnúť do parlamentu a zapojiť sa tak do domácej politiky, ale chce ostať na medzinárodnom poli. Jeho rozhodnutie neovplyvní aj silná podpora ľudí, aby išiel kandidovať za prezidenta. Ich podporu si ale nesmierne váži. Myslí si ale, že na poli zahraničnej politiky by mohol byť užitočnejší.

    Dodal, že má okolo seba ľudí, ktorým môže dôverovať a o ktorých vie, že sa ho neboja. Dobré zázemie má aj doma, pričom manželka ho v prípade potreby kritizuje, pretože nenávidí politickú nafúkanosť. Rovnako priznáva, že sa chce po ukončení svojho mandátu v pokoji prechádzať po ulici bez toho, aby na neho ľudia nadávali, pričom vie, že viacerí politici tak už nemôžu urobiť. Rovnako uviedol, že nikto mu osobne nevynadal, ale cez sociálne siete dostáva rôzne odporné odkazy.

    To, že sa stal najpopulárnejším politikom v krajine si vysvetľuje tým, že sa necíti ako politik. „Nerozdeľujem, neútočím osobne na ľudí, ale skôr vysvetľujem. Moja DNA je DNA diplomata, nie politika. A vnímam to predovšetkým ako ocenenie mojej práce v role ministra zahraničia,“ konštatoval.

    Vie aj kričať, ak si niekto poriadne neodvedie svoju prácu a fláka ju. Rovnako dodal, že má aj zlý spánok z niektorých vecí. „Z toho, akým smerom sa vyvíja európska a stredoeurópska politika. Spalo by sa mi možno lepšie, keby som mal podporu ľudí päť percent, a nie tridsať. Tým však nechcem povedať, že si túto podporu nevážim a neteší ma.”

    Moskovská diplomatická škola

    MGIMO, na ktorej študoval diplomaciu, bola podľa neho jediná škola za komunizmu, kde sa dala študovať diplomacia. V tom období zažil aj posledné tri mesiace Brežnevovho života. „Bola to totálna stagnácia. Fascinovala ma ich neuveriteľná pretvárka. My sme sa doma vtedy učili, že ZSSR je náš vzor. A zrazu som tam prišiel, a čo mi ako prvé udrelo do očí, bol obrovský cynizmus,“ povedal.

    Následne dodal, že pod budovateľskými transparentmi chodili zmĺkli a cynickí ľudia, ktorí ničomu neverili. Naopak, za najlepšie obdobie považuje prvé dva roky perestrojky a glasnosti. „Na MGIMO nás naučili remeslo. Aj v OSN sa vie: Rusi dokonale zvládajú procedúry a rokovací poriadok. Vedia využiť všetky možnosti i vzniknuté medzery rokovacieho poriadku. Sú v tom majstri. Sú perfektne pripravený,“ uviedol. Spomína si aj obdobie, kedy si ho československý veľvyslanec v 90. Rokoch Rudolf Slánský vybral ako tajomníka.

    „Slánský bol skvelý človek. Vďaka nemu som sa stretol s Gorbačovom, s Jeľcinom. Slánský sa smial, že sa vraj bál, aby som nezabudol zavrieť ústa. Mal pravdu. Pre mňa to bolo niečo neuveriteľné. Normálne by som ako tretí tajomník viedol nejaký referát, ale vďaka nemu som sa ocitol v najvyšších poschodiach svetovej politiky,“ vysvetlil s tým, že keď odchádzal do ZSSR z vtedajšieho Československa, tak sa následne o viac ako dva roky vracal z Ruska na Slovensko, pričom tvrdí, že išlo o fascinujúce obdobie.

    V súvislosti s barikádami tvrdí, že sa ich nebojí. Niektoré krízové situácie si dokonca užíva. „V takých momentoch sa snažím upokojiť znepriatelené strany. Týka sa to napríklad aj vzťahov medzi premiérom Robertom Ficom a prezidentom Andrejom Kiskom. S obomi viem slušne komunikovať. Obaja mali okolo seba ľudí, ktorí ich stavali proti sebe. Ja som sa snažil hľadať to, čo majú spoločné.“

    Časy za Mečiara

    Iba jediný krát v živote klesol z pozície veľvyslanca na referenta. Išlo o časy, kedy bol pri moci Vladimír Mečiar. „Vedel som, že ak Mečiar získa vo voľbách druhý mandát, bude s našou krajinou zle. Práce som mal málo, Slovensko bolo de facto v medzinárodnej izolácii,“ uviedol s tým, že si vo voľnom čase písal úvodnú reč nastupujúceho ministra, ktorú následne vo veľkej miere využil Eduard Kukan, ktorý nastúpil do funkcie ministra zahraničných vecí v roku 1998.

    Dodal, že rok 1997 bol pre nás najhorším rokov, pretože nás nepozval do Madridu na rokovania o vstupe do Európskej únie, kým našich troch susedov áno. Vtedy to pripisoval zlej vláde a nie tomu, že by sme boli horší národ ako Česi, ktorí sa rokovania zúčastnili. „Zároveň nás toto vyradenie zo spolku naštartovalo. Občianska kampaň pred voľbami v roku 1998 bola neuveriteľná. K urnám potom prišlo takmer 85 percent voličov. Neuveriteľné.“

    Za svoj najväčší diplomatický úspech považuje referendum v Čiernej Hore. Tam docielil, že referendum o nezávislosti z roku 2006 bolo nespochybniteľné, pretože z pôvodných 50,01% hlasov podporu referenda zvýšil na 55,5 percenta. Vtedy išlo o rozdelenie dvoch krajín – Čiernej Hory a Srbska bez jediného výstrelu. Keď mu následne zavolal Robert Fico, ktorý ho chcel dosadiť do funkcie ministra zahraničných vecí, nechcel prv miesto zobrať. „Odpovedal som, že chcem vykonávať rýdzo profesionálnu službu, a že pokiaľ chcú niekoho, kto bude plniť stranícke úlohy, nepotrebujú ma. Fico ma uistil, že chce profesionálneho diplomata. A to splnil. Nevstupoval mi do riadenia ministerstva a rešpektoval i naše politické odporúčania,“ vysvetlil.

    Vzťahy s Ukrajinou

    V súvislosti so stanným právom na Ukrajine uviedol, že my s nimi máme veľmi dobré vzťahy, ale nie je zástancom uvaľovania sankcií za každú cenu. „Čo sú to za sankcie, keď ich výsledkom je, že rakúska ministerka zahraničia tancuje s Putinom? Moja predstava európskej politiky voči Rusku je celkom iná. Mali by sme sa v rámci EÚ dohodnúť, kto z nás tam každý mesiac pôjde, a na tlačovkách budeme všetci opakovať rovnaké veci,“ myslí si. Dodal, že sme Rusku na smiech, pretože na jednej strane súhlasíme so sankciami, ale na strane druhej tam vždy niekto chodí a presadzuje svoje bilaterálne záujmy.

    Dodal, že demisiu musel podať. „Odmietnutie paktu bolo bohužiaľ sprevádzané kopou lží a argumentácií, ktoré ubližujú Slovensku. Rešpektujem rozhodnutie parlamentu a vlády. Je pre mňa však celkom nepochopiteľné a neprijateľné, keď poslanci parlamentu vyháňajú diplomatov svojej krajiny od rokovacieho stola,“ vysvetlil s tým, že sa k danej téme už nechce vracať.

    - Reklama -