„Politický úpadok ešte nemusí znamenať civilizačný prepad, ak existuje dostatok síl schopných regenerácie. Dáva nám dnešná realita dôvod na optimizmus? Alebo zažívame v okamihu zdanlivého triumfu okcidentu, Západu, začiatok jeho exitu z aktívnej vedúcej roly svetových dejín?“ pýta sa Schnur. Podľa jeho slov existujú mnohé náznaky, že by nemuselo ísť o krízu, ale o labutiu pieseň Európy, ktorá sa po rozpade východného bloku sama postupne vmanévrovala do pozície poslušného poskoka, výkonného orgánu amerických geopolitických záujmov, a tak zahodila jedinečnú historickú šancu. „V tomto okamihu možno konštatovať len trendy a možnosti, istotu máme jednu: Európa a svet sa nachádzajú na hrane a je otázkou, na ktorú stranu skĺznu,“ uviedol Schnur.
„EÚ, táto etatisticko-byrokraticky koncipovaná nadnárodná inštitúcia na ochranu ,finančných trhov bez hraníc‘, nepriniesla postupnú integráciu tam, kde by to bolo zmysluplné a funkčné, ale dirigisticky oktrojované ekonomicko-politické glajchšaltovanie členských alebo asociovaných krajín. Dôvod tejto stratégie, ktorej korene tkvejú už v Maastrichtskej zmluve, je evidentný,“ dodáva Schnur. Národné ústavnoprávne poriadky sa vraj stali terčom únijného práva. „Tento proces prevodu kompetencií do Bruselu prebehol vo všetkej tichosti, úplne nespektakulárne a z hľadiska eurokratov maximálne efektívne,“ tvrdí.
Následne kritizuje nezodpovedných politických reprezentantov aj politickú lenivosť občanov, ktorí uverili, že Európa sa stala synonymom pre blahobyt, prosperitu a mier. „Teraz sa postupne preberáme do reality, ktorú nám nadelili ,kompetentní‘ eurovodcovia, kozmopolitní bájkari a naša abdikácia na občiansku bdelosť. Realita ostatných rokov nesie – aj tu výberovo za iné – nasledujúce mená: Grécko, ,Arabská jar‘, Ukrajina, migračná kríza, americké prezidentské voľby. Tieto nálepky názorne demonštrujú vnútropolitický aj zahraničnopolitický úpadok Európy pod modrou vlajkou so žltými hviezdičkami,“ konštatuje publicista.
Schnur potom upozorňuje na úplne odlišný, protichodný politický a ekonomický trend, ktorý si Európa vytýčila pod vedením Európskej únie. „Aktívna, otvorená aj skrytá podpora islamistického džihádu proti európsky orientovaným sekulárnym režimom v arabských štátoch by v tom čase nebola možná, rovnako ako paktovanie s ukrajinskými neofašistami – už len pre verejnú mienku a bdelú občiansku spoločnosť. Ešte v osemdesiatych rokoch nikto nepochyboval o tom, že tento trend k posilňovaniu demokratického, právneho a sociálneho štátu bude nielenže pokračovať, ale že sa po páde železnej opony zmení aj zahraničnopolitická situácia v Európe v zmysle demilitarizácie a rešpektu k medzinárodnému právu,“ povedal so slovami, že pravý opak sa stal skutočnosťou.
Podľa neho zažívame od začiatku deväťdesiatych rokov kontinuálnu militarizáciu Európy, pravidelné pľuvanie na medzinárodné právo, demontáž ústavných poriadkov či silnejúci politický tlak proti aktívnej účasti občanov na rozhodovacích procesoch.
Na záver sa Schnur zameral aj na prezidentské voľby v USA. „Voľby v USA ukázali pravú, nefalšovanú tvár Európy a zároveň demonštrovali, že aj v USA majú ľudia plné zuby ,slušných‘ podvodníkov. Ani tu pritom nejde o idealizovanie Trumpových voličov, ale o konštatovanie faktu, že ten pseudoľudskoprávny klepec, v ktorom sa zbrojí, ničí a vraždí ostošesť, spolu s jeho propagačnou mašinériou, prestávajú fungovať,“ uviedol s konštatovaním, že každý, kto bol svedkom nemeckého politického a mediálneho cirkusu okolo amerických prezidentských volieb, musel získať dojem, že Európska únia na čele s Berlínom v prípade víťazstva Donalda Trumpa uvalí na Spojené štáty hospodárske sankcie a nad Bielym domom vyhlási bezletovú zónu, pod ochranou ktorej dosadia fúzatí „rebeli“ Hillary Clintonovú na trón.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
